O začiatkoch v trojici za veľkou mlákou

Letieť za pracovnou ponukou a získať životnú skúsenosť pobytom v zahraničí sme sa rozhodli už v roku 2014, no v lotérii na visa H1B1 sme šťastie nemali, tak sa to opakovalo v roku 2015, kedy nám už lotéria priala a v júni sme mali potvrdené, že letíme. Začal sa pre nás kolotoč – pohovor na ambasáde, preklad potrebných dokladov a balenie. Využili sme možnosť poslať si veci lodnou prepravou a zbalili si zopár pokladov – z ktorých nakoniec vzniklo 64 krabíc.

A tak sme sa celé leto s manželom nenudili, vlastne on za všetko môže, pretože dostal v USA pracovnú ponuku. Začiatkom septembra sme nalodili naše veci a plní očakávania sme, v tom čase už traja, pretože jedného pasažiera som nosila v bruchu, nastúpili do lietadla. Poučení o tom, aké drahé je poistenie v USA a že keď priletím tehotná, nemusia ma ani nikde poistiť, sme si tieto informácie vopred overili a po príchode s poistením nebol problém. Všetko sa odvíjalo od pracovného visa L1. Letisko v Detroite sme už poznali z predošlého týždenného pobytu, vyzdvihli sme si v požičovni auto a pomerne unavení sme sa vydali ubytovať. Požičanie auta priamo na letisku je pomerne jednoduchá záležitosť, stačí mať medzinárodný vodičský preukaz a dobrú platobnú kartu – VISA, žiadna kaucia, záloha za auto, zaplatíte dopredu čiastku za počet dní na ktoré si auto požičiavate, kľúče a za 20 minút sa komfortne veziete.

Ďalšie naše dni plynuli v duchu spoznávania okolia a získavania informácií o živote v štáte Michigan, v oblasti Northville, ktorá je predmestím Detroitu. Manžel hneď nastúpil do práce a ja som sa vrhla na hľadanie dostupných informácií a krajanov v okolí. Je pravda, že sme opúšťali rodinu a kamarátov, zrazu sme sa ocitli sami dvaja v cudzine ďaleko od nich, ale prvé týždne na smútok ani nebol čas. Dni boli plné nových informácii, skúseností a zážitkov. V prvom kole nás čakali tri pomerne dôležité záležitosti. Po prvé, nájsť dobrú nemocnicu k okolnostiam na piaty mesiac tehotenstva, kúpiť si auto, pretože sme veľmi rýchlo pochopili, že bez auta tu ani nie ste plnohodnotný človek, proste nikam sa nedostanete, už len pri prechádzke v okolí sme boli za exotov, ktorí chodia peši a po tretie, nájsť si vhodné bývanie.

Auto sme si vytipovali pomerne rýchlo, v nemocnici bol len jeden problém, a to, že som bola v pokročilom štádiu tehotenstva, kedy potrebovali k tomu, aby ma prijali, 100% presvedčenie o tom, že ide o bezproblémové tehotenstvo. Na to sme boli pripravení a lekárske správy sme mali preložené v angličtine. A nakoniec bývanie, podnájom v dobrej lokalite, blízko práce, aby manžel netrávil v aute hodinu denne, čo je pre ľudí žijúcich tu normálne, ale my na to nie sme zvyknutí. Po niekoľkých obhliadkach lokalít, bytov a domov sme našli čo sme hľadali. V tejto oblasti je veľa možností, záleží len na Vás aké máte kritéria a aký je Váš finančný strop, prenájom nezariadeného bytu začína od 800 dolárov mesačne. Začiatkom novembra sa k nám mal doplaviť aj náš kontajner z Európy, a to už do prenajatého radového domu s 2 spálňami a kúpeľňami, s balkónom a garážou. Areál nám poskytuje slušné športové zázemie ako je bazén, posilňovňa, tenisový kurt, detské ihrisko a výhľad máme priamo na jazero na ktorom sa predvádzajú labute. Na ich pomery to nie je žiadny nadštandard.

Hľadanie krajanov v blízkom okolí bolo bez výsledku, žije tu pár Maďarov a Nemcov.

Tak sme sa uspokojili jeden s druhým a vzali to ako výzvu v zdokonalení sa v anglickom jazyku. Za tak krátky čas je ťažké povedať, čo je tu lepšie a čo horšie. Jedlo je sladké a to všetko dostupné od chleba, cez zeleninu a nehovoriac o mrazených polotovaroch. Našťastie tu fungujú poľské obchody v ktorých sa dá kúpiť takmer všetko naše európske. Na Vianoce ma prekvapili tým, že mali v ponuke aj vianočné oplátky, samozrejme za to, že nám to sem dovážajú si nechajú aj patrične zaplatiť, ale aspoň sa dostaneme ku kyslým nakladaným uhorkám, tvarohu, horčici, šunke či klobáskam. Vďaka poľskej vynaliezavosti, že sa vedia dostať všade.

Vianoce, pre Američanov začínajú v deň vďakyvzdania, ktorý majú posledný štvrtok v novembri – od toho času tu boli domy vysvietené presne tým americkým štýlom, ako sme to videli len vo filmoch. Do obchodov sa nám ani nechcelo, lebo celý december nakupovali nonstop od jedla cez elektroniku až po hračky. Sneh na ktorý sme sa my z Európy, kde sme už nemali biele vianoce pár rokov, tešili, neprišiel a Vianoce boli aj tu na ich pomery pomerne teplé a bez snehu. V týchto dňoch, začiatkom januára začína byť cítiť príchod zimy a sneženie striedajú mrazy.

Ešte snáď posledný postreh na záver, Američania nie sú tak tučný národ, ktorý sa o seba nestará, stretnete tu veľa ľudí, ktorí sa udržiavajú a pracujú na sebe.