,,Žila som v podnájme a z platu som neušetrila. Kvôli financiám som sa cítila ako v kruhu – z výplaty do výplaty a otázky o zodpovednej budúcnosti som si radšej ani nekládla.” Aj týmito slovami začína Mária svoje rozprávanie. Stav ,,od výplaty do výplaty” je nám mnohým dôverne známy a často ženie ľudí z domova za hranice. V tomto prípade to však neboli peniaze, ale láska. 

Máriu počas týždňovej návštevy Slovenska nečakane požiadal o ruku kamarát, vojvodinský Slovák. Zoznámili sa už počas štúdia v Bratislave. Okrem prsteňa jej ponúkol všetko, čo doma má, ale na Slovensku žiť nechce. Po troch mesiacoch sa Márii postupne odkryla tá správna cesta – rozchod s bývalým, dobrovoľná výpoveď v práci, oboznámenie rodičov, rozlúčka s priateľmi, balenie.

Do Starej Pazovy, v severnej oblasti Srbska, som sa presťahovala v auguste 2007. Karol, teraz už manžel, mi dal hneď pri vchode darček – dve krabice obuvi. V jednej boli domáce papuče, v druhej dreváky na dvor. Aby som sa cítila fajn. Nasťahovala som sa teda do veľkého domu na okraji malého mesta, 40 km od Belehradu. Dom postavili Karolovi rodičia a podľa miestneho zvyku si vzadu na dvore vybudovali aj druhý, menší domček, kde doteraz žijú. Dve ženy, dve kuchyne, klapalo nám to už od začiatku. Po prvotnej aklimatizácii som sa pomaličky začala dotýkať nového, nepoznaného sveta.

Dnes máme dvoch synov, som na materskej a pracujem ako externá redaktorka pre tunajšie časopisy. Stretávame sa s priateľmi, chodievame do vinice na chatu, manžel od detského kriku uniká na ping pong, ja na zumbu. Pomaly renovujeme dom, celé leto sme vonku na dvore, máme psa a nemáme telku.

OKOLIE

V Belehrade stojí za zmienku centrum mesta, historická pevnosť Kalemegdan, pri ktorej sa rieka Sáva vlieva do Dunaja, ďalej prekrásny a obrovský chrám sv. Sávu. Mapu do ruky, určite zaujímavé veľkomesto. V srdci Vojvodiny leží mesto Novi Sad, tiež tu preteká Dunaj, popri ktorom sa dajú nájsť skvelé pieskové pláže na letné leňošenie. Centrum plné pamiatok, za návštevu stojí napr. historická časť Petrovaradinska tvrđava. Neďaleko sa rozprestiera neveľký národný park Fruška Gora, najvyšší vrch Crveni Čot má iba 549m a v celej Vojvodine, ktorá je rovná ako doska, je toto jediné miesto s lesmi. Samozrejme, od Belehradu na juh, kde už začína pravý Balkán, sa nájdu aj oveľa vyššie kopce a väčšie národné parky ( Tara, Zlatibor, Divčibare… ). Odporúčam navštíviť aj kúpele Soko Banja, pohorie Jastrebac alebo niektorý z početných kláštorov. 

PRÁCA

Kvôli práci sa do Srbska neoplatí cestovať, jedine, že by ste vopred mali dohodnuté nejaké výhodné miesto. Mnoho Srbov odchádza kvôli zárobku za hranice. Ja sama som si tu prácu nenašla, buď odo mňa žiadali výbornú znalosť srbčiny, srbské občianstvo, iný vysokoškolský smer… až mi jeden riaditeľ povedal pravdu „pozri, kto by zamestnal cudzinku, keď môže dať prácu domácemu.“ Platy sú tu dosť nízke, mesačne predavačka cca 250 eur, učiteľ asi 400 eur, PC expert okolo 800 – 1000 eur, dobrý dôchodok je približne 300 – 400 eur. Chlieb stojí 50 dinárov, liter mlieka sto dinárov, fľaša piva asi 60. Kurz 1 euro = 115 dinárov. 

ĽUDIA

V Srbsku je uvoľnenejšia, v dobrom zmysle bláznivejšia atmosféra. Možno to bude tým, že tu ešte za každým rohom nestrašia prísne zákony EÚ. Srbi sú hrdí nacionalisti, päsť na hruď a Srbija!!! Ľudia sú tvrdší, ošľahaní vojnou a myslím, že si vedia viac vážiť materiálne dostatky ( kedže prežili nedostatky ). Mnohí sú milí, dobrosrdeční, priateľskí. V obchodoch sa stretávam s veľmi trpezlivými, tolerantnými a ochotnými predávačmi. Mnohí sa venujú poľnohospodárstvu a v malých vojvodinských mestách a dedinách sa často ľudia živia aj predajom domácich produktov ( mliečne výrobky, ovocie, zelenina, mäso, rakija, med… ). Pre národ sú typické dve hlášky „nema problema“ ( čo sa trápiš, veď sa to nejako vyrieši ) a „ima dana“ ( aj zajtra bude deň ).

JAZYK

Srbčina nie je ťažká, patrí medzi slovanské reči. Mnohé slová sú rovnaké alebo podobné ako v slovenčine, mnohé znejú ako ruské. Aj bez znalosti sa na prvé počutie dá vydedukovať, o čom sa človek baví. Existujú iba dva slovníky, jeden veľmi starý – no kvalitný od Emila Horáka, druhý je tenší srbsko-český, ale poslúži. Jazyk som sa učila najprv čítaním detských kníh, pozeraním filmov ( v Srbsku neexistuje dabing, takže som mohla čítať titulky ), počúvaním pomalých romantických balád – a najlepšou školou bola ulica. A vlastné chyby. Lebo keď som známej pochválila muffiny, že majú výborný „proliv“ – navždy si zapamätám, že sa to povie „preliv“. Proliv je totiž hnačka. Mimochodom, vo Vojvodine žije veľa Slovákov, ktorí sú potomkami prisťahovalcov spred 300 rokov. Zachovali si okrem svojho jazyka aj rôzne zvyky, kroje, piesne, sú tu slovenské školy, spolky, divadlá, rozhlas, knihy, časopisy.

ZAUJÍMAVOSTI

Z jedál určite ochutnajte burek ( tenké cesto „kore“ s rôznymi slanými plnkami ), roštilj ( mäsá na grile ), ajvar ( príloha z mletej pečenej papriky ), proju ( slaný kukuričný koláč ), baklávu ( „kore“ na sladko s prechami ). Najznámejšie pivá majú zvieracie mená Lav a Jelen. Všade sú roztrúsené malé obchodíky – pekárne, častokrát otvorené´nonstop. V menších mestách sa často využíva ako dopravný prostriedok bicykel, je tu mnoho stojanov. Žiaci majú najlepšiu známku 5, je to výborná. Letné prázdniny začínajú v polovici júna. V autoškolách je povinný nácvik cúvania do zákruty. Cez hranice vám postačí už len občiansky preukaz. V Novom Sade sa každoročne koná známy hudobný festival Exit. Prezidentom je Tomislav Nikolić.

Toľko k Márii a jej životu v Srbsku. Viac sa môžete dočítať na jej blogu tu - http://mariavrska.blog.sme.sk/. Nezabudnite sa k článku vyjadriť v komentároch a pokiaľ vás ešte niečo zaujíma, len píšte. Ďakujem Márii za jej príspevok a vám za jeho čítanie!