Anna (32), Írsko

Nasledujúci príspevok je viac o fotkách, ako o príbehoch. Zaslala nám ich Anna z Írska a priznám sa, bol som prekvapený, že za tým nadšeným zasielaním nádherných fotografií a rozprávaní o Írsku sa skrýva vážne chorý syn. Obdivujem takýchto ľudí a na znak úcty vynechajme dnes väčšinu slov. Zastavme sa na chvíľu a pokochajme sa krásou života a sveta okolo nás. Pretože niekedy to nie je len o hľadaní lepšieho života, práce, peňazí, lások..
anna_irsko

 

anna_irsko_1

anna_irsko_3 anna_irsko_20

 

anna_irsko_5

Žijem v meste Waterford už asi 8 rokov. Pracovala som ako kuchárka, bohužiaľ, syn nám vážne ochorel, tak som musela prácu nechať. Momentálne je to tu ťažké s prácou, ale ten kto naozaj chce, si prácu nájde. Pôvodný plán bol jednoduchý, prísť sem, zarobiť si peniažky a postaviť dom na Slovensku. Teraz tieto plány už padli.

anna_irsko_8

 

anna_irsko_9

 

anna_irsko_10

 

anna_irsko_15 anna_irsko_23 anna_irsko_24

 

My Slováci sa od Írov máme čo učiť. Sú srdeční a priateľskí, aspoň čo sa mojej skúsenosti týka. Poznám aj kopu Slovákov, no nepomáhame si tak, akoby sme mali. Zatiaľ mi viac pomohli Íri. Slováci pomôžu, ale stále mám pocit, že za to niečo čakajú, nie je to až také úprimné ako to robia napríklad Íri. Pomôžu, no nečakajú za to nič. Slovensko mi nesmierne chýba a stále dúfam, že sa tam niekedy vrátim.

anna_irsko_25 anna_irsko_27Môj syn je od roku 2011 onkologický pacient a priznám sa, som rada, že som v Írsku.

Emigrácia do Írska, oplatí sa vám to?

Autor: Patrick Linhart

Mnohí Slováci, ktorí ostali „trčať“ doma sa pýtajú sami seba: Ostať či odísť? Je to jednoduché? Alebo radšej nebudem riskovať a nejako to tu doma ešte znesiem? Vydržím? Po absolvovaní prvých rokov v našej statočnej nebojaschopnej Armáde SR som sa rozhodol doslova ujsť. Pochopil som, že po páde komunizmu novovzniknutý štát nenapreduje k lepšiemu, práve naopak. Ostať doma za 5300 korún tiež nemalo žiaden význam.

Vtedy ešte na Slovensku vládol Mečiar (takzvaný otec národa – zbohom národ ak toto je jeho „otec“), ale veľa sa odvtedy v porovnaní s dneškom na Slovensku nezmenilo. Jeho žiak pán „F“ postupuje v cestičke svojho učiteľa, vlastne už predbehol aj svojho „mastera“, keďže sa veci nerobia už tak okato, ale oveľa potichšie, sofistikovanejšie a zabehane automaticky. Každopádne Mečiar bol práve dôvodom mnohých Slovákov prečo odovzdali občianky a jeho učeň zasa dôvodom na odovzdanie cestovného pasu a žiadosti o iné občianstvo.

Dorazil našu nádej na zmenu, hlavne nás, ktorí sme organizovali, či sa iba participovali na antikorupčných protestoch zo zahraničia. Po poskytnutí obetnej skrachovanej ovečky pána Ruska, ktorý už nebol chránený žiadnou politickou svorkou vlkov, sa na základe predošlej dohody s finančnými skupinami podarilo celú kauzu pekne potichučky zamiesť pod koberček a Slovák má pocit, že je všetko „OK“. Teraz sa všetci tvária, že také nekalé praktiky, aké sa dostali na svetlo božie, sa už ďalej nedejú, ale opak je pravdou.

Mohlo by vás zaujímať: Írsko novým domovom pre Slovákov

Stačí nebyť pohodlný a zbystriť zrak. No a veď aj keby niečo, je tu tá takzvaná sľúbená „istota“, a to v podobe jeho najlepšieho priateľa, s ktorým sa pozná iba nepatrných 30 rokov. Ten bol dosadený na stoličku najmocnejšieho, pána neodvolateľného, pána „vyslovovateľa verdiktov“, takže keby niečo, všetko sa uhladí zo zálohy. Za komunizmu sme aspoň mali istoty, teraz tie sociálno-demokratické „istoty“ patria iba jeho poslušným ovečkám. Sociálna demokracia, ktorá funguje v Írsku vyzerá totiž úplne inak. Ukážem vám to na príklade podpory pre občana žijúceho v Írsku, ktorý stratil prácu a má záujem podnikať, aby človek pochopil, o čo v živote prichádza.

Kto odíde posledný, nech zhasne svetlo

Je iba na vás, či chcete žobráčiť a prežívať stresujúcu každodennú realitu v krajine, kde ak niečo nadobudnete a nebudete držať „hubu“, tak o to aj bezsúdne prídete. Všetko sa to deje v „dobro“ občana ako takého a vďaka úplnej bezprávnosti štátnych aparátov. Pokiaľ ste sa rozhodli svojim tichým súhlasom proti tomuto systému už nebojovať a je vám to všetko jedno, skúste aspoň urobiť ten posledný zúfalý krok, ktorý som učinil aj ja – odíďte navždy preč.

Íri nechápali

Keď som povedal kolegovi Írovi, že na Slovensku mu môže vziať exekútorská mafia všetko, a to legálne a bez problémov, bezdôvodne a ešte aj s pečiatkou, na ktorej je hlavička štátu, neveril mi. Keď som mu povedal, že priemerný plat je 300 eur v čistom a náklady sú vyššie ako tu v Írsku vs. írskych 2000 eur, a že životné minimum na Slovensku je 65 eur oproti 800 eurám v Írsku, pričom ceny sú na Slovensku ešte vyššie, nechápavo krútil hlavou.

Zmena v jeho správaní nastala, keď sa začal smiať na mojej poslednej vete (ktorú považoval za žart), a to keď som ho informoval, že na Slovensku sa platí ešte aj za dažďovú vodu. Úsmev z jeho tváre zmizol až v okamihu, keď podľa výrazu na mojej tvári neskôr pochopil, že sa o žiaden žart nejedná.

Vedeli ste, že: Slováci majú v Írsku vlastný folklórny súbor

Slovensko vs. Írsko

Keď sa vám stane v Írsku to, že budete nezamestnaný, nemusíte sa strachovať. Štát vám zaplatí ubytovanie, lieky, náklady na prepravu a ešte vám strčí cca 190 eur do vrecka. Týždenne samozrejme. Potom vám ponúkne kurz alebo školu, počas ktorej vás naplno podporuje spomínanými výhodami a finančnou čiastkou.

Keď doštudujete a rozhodli ste sa stať živnostníkom, Írsky štát vám ponúkne túto finančnú podporu ešte na ďalšie dva roky, aby ste mali čas svoje podnikanie rozbehnúť. Vybavia vám za štátne peniaze vašu kanceláriu, pripravia vám podnikateľský zámer a pomôžu vám rozbehnúť podnikanie rôznymi podpornými programami a kurzami, samozrejme zdarma.

Netvrdím, že máte utiecť

Pravdaže, počas tých dvoch rokov platia naďalej vašu týždennú podporu priamo na účet v banke. Ak potrebujete pomoc, zavolajú vás na kávičku (to je ten rozdiel pani za zamrežovaným okienkom s pokrikom „Čo chcete, nie sú úradné hodiny!!!”), a vysvetli sa vám všetko, čo vám nie je jasné.

Netvrdím, že máme všetci utiecť do krajín ako sú Írsko, UK, Nemecko, alebo Rakúsko kvôli sociálnej podpore. Toto je iba príklad toho, ako to funguje, keď stratíte prácu, a to nie vašim vlastným pričinením (prepúšťanie zo strany zamestnávateľa atď.). Pokiaľ ste z práce totiž odišli sám a dobrovoľne, tieto sociálne výhody vám žiaden zo spomínaných štátov nedá.

A čo teda ak chcete v zahraničí podnikať?

Založenie živnosti, napríklad v takom Írsku trvá cca 60 sekúnd strávených na internete, a to za úbohých 20 eur. Zdá sa vám to ako sci-fi? To iba preto, pretože nežijete v právnom štáte, ktorý dbá o občanov. V tomto štáte ani nemáte vedomie o tom, ako to funguje v zahraničí a ako by to mohlo fungovať aj na Slovensku.

Pokiaľ ste z týchto informácií o podpore živnostníkov v zahraničí v miernom šoku v porovnaní so slovenským systémom, ktorý úspešne zlikvidoval polovicu živnostníkov nadsadenými daňami. Veď šlo o to zlikvidovať malých podnikateľov, aby ich nahnali do fabrík, a tak títo roboti teraz slúžia „väčším záujmom“.

Musíte bojovať

Ak budete snáď nespokojnou ovečkou, bude vám povedané, že si za to môžete sami. Moja vina, moja vina, moja preveľká vina…Presne ako nám vymieľali hlavy v kostoloch, kde sa robila (a robí) politika i naďalej, presne tak to funguje na ľuďoch i v politike vládnucej garnitúry.

Máte teda iba dve základné možnosti, ostať a bojovať, alebo odísť a bojovať naďalej, ale zo zahraničia. Ja totiž nie som za to, aby ľudia pred týmto problémom utiekli. Ale ako sa majú postaviť proti politickej mafii, keď sa predierajú každodennými problémami? Politická garnitúra dáva ľuďom vzor – okrádajte iných. To je presne to, čo chcú – aby sme sa navzájom na Slovensku vyvraždili, ukradli si majetky, podvádzali seba samých navzájom. Ja som sa osobne rozhodol pre iný krok, a to odísť do zahraničia kvôli finančnej istote a naďalej viesť proti tejto zberbe spoločné hnutie, v ktorom sú tisíce zahraničných Slovákov.

Začínate uvažovať o zmene? Dobre, to je totiž prvý krok ku zmene

Ešte musíte prekonať všetky výhovorky. Tu je zoznam tých najčastejších:

  • Som z pobožnej rodiny, veriaci a nedokážem odísť od svojich blížnych, ktorí ma tu potrebujú

Túto vetu mi povedal jeden „dedinský chlapček“, ktorý mal ísť pracovať do Írska ako žeriavník za 5000 eur mesačne. Bol to chlapček, ktorý mal v obľube trošku inú svorku vlkov, a to s názvom KDH. Rozhodol sa ostať doma „pomáhať“. Do roka prišiel o dom vďaka nespravodlivej exekúcii, šitej pekne na mieru zákazníkom. No a tu je moja celková reakcia.

Myslím, že je tu asi zbytočné hovoriť o veciach ako 7-me božie prikázanie „Nepokradneš“ a 10-te zároveň „Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo je jeho“, keďže sa ním neriadia ani exekútori a dokonca ani samotní páni „kresťania“ z KDH, ktorí si ľahkovážne upečú prasiatko v deň pôstu. Hlavne, že je čo oslavovať.

Napokon veď naše vlády sa vždy riadili dobráckym prikázaním „pomôžeš blížnemu svojmu“, a to hlavne takému, ktorý ti pomôže spiatočne Rebat-om (spiatočnou splátkou) v podobenstve 10% na schránkovú firmu spriaznenej duše. Veď v ústave Slovenského štátu je nepísané „podobenstvo pomoci“ občanom, a to hlavne robotníckej triede vo veku 20 až 40 rokov, ktorí chodia pravidelne do práce za „mzdu na prežitie“, aby mohli naďalej fungovať a pracovať. Tí nie sú až tak príliš chorí, a ak aj áno, iba dočasne, pričom sponzorujú farmaceutický biznis, čo je zase pre štát veľmi výhodné. Hlavne, že budú po „vyliečení“ (čiže oddialení vzniknutého problému na neskôr) zase poslušne pracovať.

Takéto „podobenstvo pomoci“ je podané aj naďalej ľuďom chorým, vyradeným zo zoznamu schopných práce. Túto marketingovú stratégiu, akou je napríklad zdražovanie onkologických liečiv zo strany zásob o nepatrných 1000 % firmou Penta je v tichosti podporované aj dnešnou vládou, keďže nepodnikla žiadne kroky k pozastaveniu týchto úžerníckych taktík. Keď nepracuješ, zdochni. To by si mala dať dnešná vláda vyvesiť pod Slovenský znak v parlamente. Takéto čudesné „podobenstvo pomoci“ tu je pre občanov, ktorí si „od-robotovali“ napríklad 30 rokov v hutiach či závodoch a teraz sú umierajúci doma pri televízoroch, ktoré im dobrovoľne naďalej vymývajú hlavu a nútia k úplnej nečinnosti.

  • Som chorý, môj zdravotný stav mi to nedovolí

Ak ostaneš doma, určite sa ti tvoj stav zlepší. Doktori, čiže predajcovia liečiv si na tebe zarobia svoje percentá a ty nebudeš chápať, prečo sa nevieš z toho stavu dostať. Keďže všetko minieš na podporu úžerníckych finančných skupín, ostanú ti iba „drobné“ na životosprávu. No a za tie drobné si zase môžeš nakúpiť lacnú chémiu v plastových obaloch z takzvaných potravín, ktoré ti budú zabezpečovať to, že budeš i naďalej chorý a udržiavať ťa pri živote. Ak zomrieš, biznis sa začne zase niekomu inému. Pre štát si iba číslo občianky.

  • Mám rodinu, preto nemôžem odísť

Práve to je dôvod k tomu, aby si odišiel a svoju rodinu začal finančne zabezpečovať. Pred pár rokmi ku mne prišiel pár s dieťaťom, boli z východného Slovenska, tak ako aj ja. Pomohol som im a posledná správa o nich, ktorú mám je tá, že vlastnia dve reštaurácie na juhu Írska a majú už ďalšie auto po tom, čo si kúpili dom. Takže pokiaľ budeš zo Slovenska odchádzať, nezabudni so sebou vziať i rodinu.

  • Mám tu byt

Predaj ho ešte pred tým, ako ho nechránené „zožerie“ podlý exekútor. Môjmu známemu sa stal prípad, že sa vracal po 6-tich rokoch domov a nepasoval mu kľúč do zámku na vlastnom byte. Stačilo jedno krivé obvinenie z neplatenia výživného a veselo sa kradlo s pečiatkou štátu. Teraz sa tak akurát môže sťažovať. Jeho súdny boj so štátom z tohto bezdomovca už späť normálneho človeka nespraví a je to ako bojovať proti nedotknuteľnému božstvu sídliacemu na vrchole Olympu. Ako má ten človek bojovať proti niekomu, keď na to nemá ani cent? Takže nezabudnite predať svoju nehnuteľnosť a kúpte si inú, ale už v právnom štáte. V Írsku vám na majetok nikto nesiahne. Zákony sú tu robené pre ľudí, nie proti nim, ako je tomu na Slovensku.

  • Nemám dosť financií

Do Írska som prišiel so 100 dolármi vo vrecku od mojej babičky. Stačí takáto odpoveď? Netvrdím, že to stačí, ale ak je človek šikovný a má dobrú cestnú povahu, je u otvorených Írov vítaný a naskytne sa mu i pomoci. Tu nie ste na Slovensku, kde by ste museli spať bez peňazí vonku na zrušenej električkovej trati pod bratislavskou železničnou stanicou.Nikoho týmto nepresviedčam, ak si človek typu pohodlný a myslíš si, že keď odídeš, staneš sa bez námahy milionárom, zabudni na to. Radšej ostaň doma a nikam nechoď. Pokiaľ máš ale „drive“ a plné zuby neprávosti, si frustrovaný a vieš, že v živote si schopný dokázať aj niečo viac, tak v nasledujúcom článku ti prezradím úskalia odchodu zo Slovenska a dám aj rady ako v Írsku začať a čomu sa vyvarovať.

Patrick Linhart

Čo všetko vás čaká v zahraničí po odchode z domova?

Patrick Linhart

Úplne odlišné problémy

Prvá vec, ktorá vás neminie, (pokiaľ si vyberiete tú správnu krajinu, správny čas, správne miesto a budete mať job) je pokoj. Pokoj z hľadiska stability.

Nebudú vás trápiť problémy domova na míle vzdialeného, nebude vás trápiť každodenný boj o prežitie, ktorý sa stal na Slovensku úplnou normálnosťou bez toho, aby ste si to vôbec uvedomovali. Ľudia napríklad v Írsku žijú úplne iný, menej stresujúci život, ako u nás v džungli so zákonom prežitia medzi predátormi a obeťami systému.

Pokiaľ ste sa totiž už rozhodli odísť, musíte mať určite očakávania, a keďže opúšťate všetko, na čom vám záleží a dobrovoľne ste sa rozhodli stať sa vyhnancom zo svojej vlastnej krajiny, máte na to asi pádny dôvod. No a práve z tých najčastejších bude asi už spomínaná ekonomická stabilita. Na to, aby ste sa mohli ďalej plnohodnotne rozvíjať, potrebujete mať pokoj od veci typu „čo zajtra budem jesť“, „ako sa vylížem z dlhou“, „ako zaplatím za účty“ a podobne.

Stojí za pozornosť: Emigrácia do Írska, oplatí sa vám to? >>

Dostať sa nad vec

Tým, že vás slovenská prehnitá garnitúre drží v strachu a každodennom strese, nemáte čas uvažovať nad ničím iným, a tak sa pre ostatných stávate ľahko manipulovateľnou a neškodnou obeťou. Takých, akých ste vy milujú exekútori, politici, úžerníci a iné druhy mafie, ako sú finančné skupiny a podobne. Nemôžete sa brániť, nemáte totiž čas, peniaze a silu bojovať, zapodievajúci sa základnými potrebami vašej existencie.

Keď sa dostanete nad vec, pochopíte zmysel týchto viet, pokiaľ vám to teraz ešte stále nedošlo.  Čo vám môžem povedať z vlastne skúsenosti ako aj skúsenosti iných, vydýchnete si. Akoby ste opustili peklo a šli sa zrelaxovať. Čaká na vás iný život, v ktorom pochopíte význam slov „radosť žiť“. Život za hranicami nie je rajom, nepochopte ma nesprávne, ale je rajom v porovnaní so životom na Slovensku!

Hnaný túžbou

Význam tejto vety takisto oceníte až keď budete tu, stabilizovaní a ako my tu tomu hovoríme, proste „už v pohode“. Nebude vám vadiť dochádzanie za prácou bicyklom v daždi dve hodiny tam a dve späť za minimálnu mzdu, nebude vám vadiť, že robíte možno jednu z najpodradnejších prác, ktorú by ste doma nevzali.

A to všetko preto, pretože tu budete vedieť, že iba začínate, že toto je začiatočná daň, pričom vás bude hnať „chtíč“ po lepšom, smerom vpred, a hlavne vedomie toho, že tu je možné dosiahnuť legálne všetko.

Pokiaľ chcete zbohatnúť nelegálne, tu sú zákony prísne, ale ak ostanete doma na Slovensku, bude to pre vás raj práve tam. Na Slovensku sú totiž podporovaní vládami a súdnictvom. Ale o tom niekedy inokedy.

Rozdiel vo vašom myslení nastane tak, že si uvedomíte, že tu je to iba začiatok, pričom systém tu u nás v Írsku vám dovolí sa rozvíjať ďalej,  pričom na Slovensku by to bola pre vás asi aj zároveň „konečná“ (pokiaľ nie ste politikom alebo jeho kamarátom, čo je na Slovensku najprofitovejší kšeft).

Homesick

Druhý pocit, ktorý vás čaká a neminie je „homesick“, čiže túžba za domovom. Všetko tu bude pre vás nové, ničomu nebudete rozumieť, zo všetkého budete zmätení, a tak sa niet čudovať, že tie slabšie nátury väčšinou končia tam, kde boli predtým, čiže zase doma.

To platí hlavne pre tých prvo-vycestovaných nováčikov. Sám som mal možnosť sa spoznať s týmto typom ľudí, v časoch, keď som mal pracovnú agentúru. O týchto ľuďoch môžem písať romány, možno skôr komédie o naivite a nepripravenosti.

Nazval som ich Homo-naivnes a nechcite do tejto patriť aj vy. Nech už vás vedú k odchodu akékoľvek dôvody, je potrebné si premyslieť prečo vycestovať a hlavne prečo vytrvať v tom, v čo som sa už rozhodol, a to už pred vycestovaním.

Do pozornosti: Zbohatni alebo umri skúšajúc >>

Prečo som sa rozhodol odísť a ako som sa odvážil

Ako bývalý profesionálny vojak, s platom 5300 slovenských korún, za vlády Mečiara v rušiacom sa vojenskom útvare som mal rozhodnutie veľmi jednoduché. Vzal som si A4 rozdelil napoly hrubou čiarou a na ľavú nakreslil + a na pravú -. Potom som vpísal všetky dôležité otázky (ktoré som potreboval zodpovedať, aby to napredovalo k môjmu rozhodnutiu), typu:

  1. Za koľko rokov budem schopný samostatne žiť bez pomoci rodičov
  2. Za koľko rokov budem mať na auto a na byt, čiže možnosť založiť rodinu
  3. Kedy na Slovensku nastane zvrat k lepšiemu
  4. Aký mám postup a možnosti v tejto krajine

Keď my vyšiel jeden plus a zbytok mínusy, nemal som už nad čím uvažovať. Bolo rozhodnuté.

P.S.: Ten papier mám doteraz a vždy, keď som zapochyboval o svojom rozhodnutí čo i len na chvíľku, otvoril som si ho a znova prečítal. Potom sa pochybnosti veľmi rýchlo rozplynuli.

Tento článok ale nie je o mne, pretože pokiaľ ste sa dočítali až sem, je o vás. Prečo? Pretože ste už o odchode začali podvedome, či vedome uvažovať a je iba otázkou času, kedy to urobíte a prestanete sa nechávať zdierať ako otrok bez práv.

A tu sľúbené rady v bodoch kvôli lepšej orientácii

  • Vezmite si dostatok peňazí, budete ich potrebovať

Sú ľudia, ktorí prežili so „stovkou vo vrecku“ a sú úspešní. Tu nehovorím o sebe, ale o ľuďoch, ktorých poznám. Jeden z nich je napríklad spolumajiteľom Slovenských potravinových obchodov, iný zase niekoľkých kaviarní, atď.

Je tu veľa faktorov, ktoré ovplyvnia či prežijete, ako napríklad vôľa, schopnosť obety, vytrvalosť, miera sebaľútosti, schopnosť prežiť bez peňazí (teraz myslím bez jediného centa v peňaženke a bez možnosti si niekde požičať), celková motivácia.

Pokiaľ ste sa rozhodli prísť bez peňazí a urobiť všetko preto, aby ste ostali, ostanete

Príkladom by boli traja „Blaváci“, ktorí sa vybrali veľkým štýlom hľadať prácu cez najhoršiu dobu roka (júl/august), kedy je mesto Dublin zaplavené študentmi. Ubytovali sa v hosteli v privátnej predraženej izbe a….čakali.

Keby sme sa nestreli náhodou na hokejovom zápase Česko-Slovensko a nevzal ich pod „ochranné krídla“ tak, že som ich vyzdvihol z hostela, zaviedol asi 350 km preč od Dublinu, dal im prácu, kde na druhý deň nastúpili a ubytovanie, na ktoré aj tak už nemali ani cent, dnes by môj najlepší kamarát Pišta a spol. asi neboli už viac než 6 rokov v Írsku a nemali nasporené vyše 100 tisíc na účte, že Pišta? Mali šťastie, ale na toto sa nespoliehajte, pretože kalkulácie, pokiaľ nemáte okamžitý nástup do práce sú jednoduché:

  • Peniaze potrebné na najlacnejší hostel 10 eur na deň, krát minimálne 2 týždne pokiaľ si nájdete aspoň izbu = 140 eur
  • Depozit na bývanie/izba minimálne 250
  • Prvá splátka za bývanie minimálne 250
  • Doprava na prvé dva týždne 50 eur
  • Strava a peniaze na nákup „iba“ základných potrieb (nie cigarety za 9 eur!) na prvé dva týždne 200 eur.
  • Internet, tlačenie životopisov atď…100 eur

V prípade, že si nájdete prácu do dvoch týždňov, prvé dva týždne fungujete na takzvanej „emergency tax“, čo je zvýšená daň, ktorú vám štát vráti, ale cca o ďalšie dva týždne, čiže tu hovoríme o mesiaci od začatia práce.

Buďte na toto pripravení, pretože „podtrhnuto, začiarknuto“ potrebujete na štart okrem letenky, ktorú nerátam cca 800-1000 eur plus. Ak nemáte peniaze na štart, jazyk, skúsenosti v obore a pevnú motiváciu, do Írska nelezte. Ambasáda, ani nikto iný vás tu nebude zachraňovať a finančne vám nikto nepomôže.

  • Ako som práve spomenul, ak neovládate príslušný jazyk krajiny, v ktorej sa hodláte zamestnať, zabudnite na ňu, pokiaľ sa tento jazyk nenaučíte

Bez jazyka a pomoci si nevybavíte PPS No. (sociálne číslo), ubytovanie (pokiaľ sa neubytujete u Čechov/Slovákov), účet v banke, ani prácu (pokiaľ nemáte obrovské šťastie „náhoda faktor“).

Pokiaľ viete Poľsky, v Írsku sa nemusíte báť vybavenia PPS/sociálneho číslo, alebo účtu. Poľština funguje na týchto miestach už ako druhý jazyk a Poliak vám poradí čo urobiť a kam ísť, ak je treba.

Priznám sa, že ani moja angličtina nebola na najvyššej akademickej úrovni (i napriek maturite), ale mal som to šťastie a prišiel som do Írska v čase ekonomickej prosperity, takzvaného Keltského Tigra, kde sa o mňa trhali pracovné agentúry kvôli zisku, pretože vedeli, že ma zamestnajú na 100%. Ale časy, keď sa brali „ruky a nohy“ ( čo bola vtedajšia jediná požiadavka zamestnávateľov), sú dávno preč.

Konkurencia je tak tvrdá, že i Slováci s povesťou workoholických robotov, precíznych na chlp, s Írskym občianstvom a plynulou angličtinou, ročnými skúsenosťami na tunajšom trhu, kurzmi a školami, majú problém sa zamestnať. Írsko sa prikláňa k 14% miere nezamestnanosti, ktorú ( s prižmúrenými očami k štatistickým papierovým hrátkam našich úradníkov slúžiacich jednej jedinej strane) môžeme porovnať v percentách s tou našou na Slovensku. Aj keď vieme, že v skutočnosti je tá nezamestnanosť na Slovensku oveľa vyššia, ale tvárme sa všetci pred EÚ, že to tak nie je.

Opýtajte sa sám seba, čo môžete tunajšiemu trhu ponúknuť a prečo by mal Írsky zamestnávateľ vziať práve vás a uprednostniť tak pred domácim Írom. Ak ste stále presvedčený, že ponúkate viac, neváhajte ísť do toho naplno.

  • Na nikoho sa nespoliehajte a nikomu neverte

V minulosti za mnou prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí tvrdili, že pricestovali na žiadosť mojej (už neexistujúcej) pracovnej agentúry. Tí ľudia nemali znalosť jazyka, v živote robili všetko, a pritom vlastne dohromady nevedeli nič, prišli úplne bez peňazí a tvrdili, že im musím zabezpečiť prácu hneď teraz.

Týmto ľuďom som pomohol len preto, že mám dobre srdce a nevedel som si predstaviť ako by dopadli, keby som tak neučinil. Nechcite patriť medzi nich a vydať sa touto  cestou.

V tomto prípade totiž pár úžerníkov našli moju agentúru a jej adresu tu v Írsku, ošklbali ľudí aj o tie posledné úspory, strčili lístok s adresou a menom do ruky a poslali kade ľahšie. Dnešná vláda (ako vzor) na čele s ostatnými úžerníkmi zlodejmi, učí našu pospolitosť iba jediné, a to kradnúť. Väčšina ľudí tento vzorec úspešne prevzala a považujem za normálny spôsob ako normálny spôsob obživy či zbohatnutia na nešťastí druhých.

Nenechajte sa okradnúť sladkými rečami vymielačov mozgov, ktorí vás obalamutia nacvičenými psychologickými rečičkami. Možno niekedy nepotrebujú ani to. Veď všetci sa pamätáme na inzeráty v miestnych novinách s prvou vetou „Vybavím prácu v zahraničí“. Ide o krok zavolania na mobilné číslo v tom lepšom prípade narazili na odkazovač s poznámkou ako vám pošlú formuláre a hlavne kam musíte vopred poslať peniaze. O týždeň toto číslo už neexistovalo. Ale existovalo nové, iné.

Sám som sa dostal do problémov s parazitmi spoločnosti, ktorí sa snažili priživiť na nešťastí iných a dobrotivosti zase iných ľudí. Títo paraziti dostali mňa aj mojich najbližších do mnohých problémov a to aj vďaka neschopnosti a nevôli slovenskej nefunkčnej prokuratúry tento problém riešiť.

  • Nečakajte pomoc od Slovákov, väčšina z nich sú totiž „Slováci“

Pre mňa je veľký rozdiel medzi Slovákom, ktorý žije dlhodobo v zahraničí a domácim Slovákom, ktorý „nevyliezol za najbližšie humno“. V 90% prípadoch za bezplatnú pomoc (Vrátane zotročených okradnutých Slovákov, ktorí mi pridelili spomínaní úžerníci) som dostal ponaučenie, na ktoré nikdy nezabudnem, ale nikdy neovplyvnilo moje ďalšie konanie, keďže som našincom stále a naďalej bezplatne pomáhal.

Za dobrotu na žobrotu, toto špeciálne patrí nie len v prípade cudzích, ale hlavne v prípade rodiny a známych. Ak sa chcete vyvarovať problémom, vyvarujte sa tejto charitatívnej pomoci, za ktorú sa dostanete iba do problémov. Pomôžte iba ľuďom v núdzi a ľuďom, ktorí si to zaslúžia, ale nečakajte za to nikdy nič dobré, nebuďte naivní ako ja.

Slovák (ktorý nie je civilizovaný zahraničnými kultúrami) vám nepomôže, práve naopak

  • Vysvetlím na skutočnom prípade:

Stretli sa dvaja Poliaci a jeden sa pýtal druhého ako sa dostať k sociálnemu číslu. Po polhodinovej monologickej poradni priamo na chodníku rušnej ulice, tento človek skončil s papierikom plným informácii v ruke, nabitý informáciami kam má ísť a čo má robiť.

  • Zažil som ten istý prípad dvoch Slovákov a odpovedzte si sami ako to asi dopadlo:

Slováci nie sú národom súdržným, preto sa radšej zapojte do debát na stránkach sociálnych sietí ako je Facebook v skupinách Slováci v Írsku, Češi a Slováci v Corku, atď, kde máte väčšie percento úspešnosti, že vám niekto (100:1) poradí správne.

  • Vybavte si všetko napred a nechoďte na „blint“. Tu sú najviac používané odkazy.

Zabezpečte si vopred ubytovaniewww. daft.ie, vybavte si prácuwww.jobs.ie, kontaktujte sa na komunitné centrá, napr. cez Facebook na Slovak Centre – Ireland, naučte sa jazyk, vezmite si dostatok peňazí, vyberte si tie správne mesiace, keď je o nové pracovné sily záujem (apríl – máj, alebo koniec novembra, nie január a letné prázdniny, keď je všade milión študentov a po-študentov), urobte si plus a mínus list, a keď ste stále presvedčený, že máte čo ponúknuť pracovnému trhu a že sa nevrátite späť bez práce a peňazí, tak až potom s tou správnou motiváciou jednoducho vycestujte!

Tešíme sa na vás a Good luck (veľa šťastia).

Patrick Linhart

  • Slovák žijúci v Írsku
  • organizátor dublinských protestov proti Gorile, akcií pre zahraničných Slovákov v Írsku,
  • marketer a food critic.
  • zakladateľ TV bez cenzúry, redaktor (aktuality.sk, Slovak in Ireland)

Juraj (30), Írsko

Juraj žije v Írsku už 9 rokov, dnes býva so svojou manželkou vo svojom vlastnom dome, ktorý si tam postavil a celkovo sa cíti viac ako Ír než Slovák. V čase krízy sa naučil po nórsky a strávil nejaký čas v Nórsku, preto sa v nasledujúcom príspevku dočítate niečo aj o tejto krajine a malé porovnanie s Írskom. 

Čo ťa viedlo k tomu, odísť zo Slovenska do zahraničia? Keď som mal 7 rokov a už som vedel ako tak čítať, veľmi ma zaujímali najmä zemepisné knihy. Tak ako iné deti som sa učil hlavné mestá štátov a sníval, že keď budem veľký, tak odídem – napríklad do Kanady. 

Zlý a demotivujúci školský systém na Slovensku ma robil iba viac a viac zatrpknutejším. Cítil som, že takto život nemôže vyzerať a keď som mal 19 rokov, tak som odišiel do Ameriky. Možno ešte stále fungujú tie programy ako Camp America alebo Work & Travel. Tak som sa dostal do USA na 4-mesačné víza. Veľmi sa mi tam páčilo a už som s kamarátom Poliakom sníval, že pôjdeme do San Francisca k jeho rodine. Rodičia ma ale odhovorili a vrátil som sa naspäť na Slovensko. Bakalára som dokončil v Júni a v Auguste 2005 som odišiel do Írska. 

Cez tie roky som v Írsku pracoval, študoval na Univerzite, podnikal, oženil sa a postavil dom. Cez krízu som sa naučil po nórsky a skúsil šťastie aj tam. A stalo sa to isté.. stretol som najlepších ľudí na svete. A hlavne o nich bude tento blog. Bez Írov alebo Nórov by sa mi nedarilo tak, ako sa mi darí dnes. 

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Aké si mal očakávania a plány? Očakávania boli veľmi mizerné, veľmi som sa netešil. Vedel som, že budem zarábať 9.30,- eur na hodinu. Predstavoval som si, že budem žiť v nejakých šedých internátoch a odpočítavať dni domov. Stalo sa mi ale to, čo sa stalo mnohým spolukrajanom – totálne nás oklamala agentúra. Prileteli sme do Dublinu v sobotu v noci. Nemali sme ubytovanie ani prácu. 

Tak nejako sme si našli hostel a odišli na juh do Co.Cork. 

Len tak som si vykračoval po ceste z domu do obchodu, keď pri mne zastavil taxík. Sedel v ňom muž, asi 70 rokov starý. Zobral ma a začali sme debatiť. Povedal som mu, čo sa nám stalo.. on sa ma opýtal, či mám CV, že jeho syn má v dedine veľký supermarket. Na druhý deň ma volali na interview, začínal som v pondelok. Pretože nemali pre mňa uniformu, tak ma majiteľ zobral ku krajčírovi kde mi dali ušiť oblek. Úplne neznámi ľudia..

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Cítil som ako 22 ročný, že sa domov už nechcem vrátiť. Všetci sa mi smiali, že ma to prejde, ale som tu bez prestávky už deviaty rok a cítim sa tu úplne ako doma. 

Čo Tvoje vzťahy s domácimi a Slovákmi v Írsku? Manželka je Írka a na to, že to bol môj prvý vzťah tak mi to vyšlo a mali sme nedávno šieste výročie svadby. Ona je môj najlepší kamarát, biznis partner, sparing partner v posilňovni a vo všetkom, čo robím. Našiel som ideálneho partnera v Írsku. Musel som ale obetovať všetko. Takto to v živote býva.. 

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Čo sa týka Írov, už medzi nami nie je žiadny rozdiel. Ja som Ír, či to chcem alebo nie. Pretože som stále iba s Írmi a som už dlho v čisto írskej rodine. 

Mám tu dvoch kamarátov zo Slovenska. Ale to je všetko. Komunite som sa skôr vyhýbal. Ja proste nemám protiliek na tú negativitu a vždy ma Slováci v zahraničí skôr demotivovali. Komunizmus bol založený na závisti voči bohatým ľuďom a to je naša národná vlastnosť. 

Íri a Nóri mi vždy priali a pýtali sa ,,čo môžem pre Teba urobiť”. Jednali so mnou ako s kráľom či to bolo v Írsku alebo Nórsku. Nikdy im to nezabudnem a deti budem vychovávať v humanistickom duchu. 

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Chýba ti Slovensko? Slovensko mi chýba, to je jasné. Ale už to nie je také ako prvé roky. Vtedy som v tom veku 22-25 rokov naozaj emocionálne trpel. Ale to patrí k životu v zahraničí. 

Teraz som tu doma a na Slovensku som cudzinec. Hlavne čo sa týka priorít a pohľadu na život. Domov chodím raz za rok. Predsa len chcem spoznávať aj iné krajiny a často chodíme do Nórska. 

Žijem v idylickom západnom Írsku. Žil som vždy na vidieku. Podarilo sa mi v roku 2007 postaviť vlastný dom, v ktorom žijeme spolu s manželkou a troma psami. 

Ako sa pohybujú platy v krajine? V Írsku je minimálna mzda 8.65 eur. Veľmi nízke dane, priemerná mzda okolo 5 000,- eur oficiálne, ale myslím, že ľudia zarábajú okolo 2 000 – 3 000 eur. V Nórsku je úplné minimum 16,- eur na hodinu. Priemerná mzda?? Veľmi veľa.. Nevýhoda – vysoké dane. 

Obidve krajiny sú skvelým miestom na život a rodinu. Ja som si ale vybral Írsko, predsa len som viac kapitalista ako socialista. 

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Pracovné skúsenosti

V roku 2005 som začínal ako dokladač ovocia vo fruit and veg section :) Potom sa mi podarilo zamestnať ako tlmočník pre políciu a súdy. Pracoval som v Nórsku ako fitness instructor. Teraz som momentálne v Írsku a pracujem vo farmaceutickej firme. Čo sa týka práce, tak sa mi finančne vždy darilo, i keď som zatiaľ veci skôr len skúšal. Manželka pracuje v rodinnej firme, ktorá prežila nie jednu ale dve krízy. Aj tú v 80-tých rokoch. 

Čo by si poradil a odkázal ostatným, ktorí nad Írskom uvažujú? Neviem, či by som odporučil ísť ľuďom v roku 2013 do Írska. Ja som tu predsa len deviaty ok, bývam vo svojom a som zabehnutý. Nezamestnanosť je tu okolo 14%, teda ako na Slovensku. 

Mzdy sú tu ale vysoké, minimálna mzda je 1460,- eur. Extrémne nízke dane, žiadne odvody. Všetko sa tu zas na novo rozbieha, čo nás všetkých nabíja pozitívnou energiou. 

Slováci, ktorí sú na Slovensku a rozmýšľajú nad životom v zahraničí. Po tom, ako odídete, sa Váš život navždy zmení. Budete hovoriť pred a po.. 

Vyberte si krajinu s rozumom. Naučte sa jazyk, našetrite peniaze a skúste to. Každopádne Vás to zmení od podlahy, budete sa musieť často pozerať dovnútra a vyrovnať sa s vlastnými slabými/zraniteľnými miestami. Často budete sami a naučíte sa brať život s nadhľadom. Potom sa možno vrátite na Slovensko, ale budete vedieť, že ste žili a niečo dokázali. Nemáte čo stratiť. 

Jurajov dom v Írsku

Jurajov dom v Írsku

Ak vás Jurajov príbeh zaujal, môžete navštíviť aj jeho blog na adrese http://jorgheinrich.blog.sme.sk/. Prípadne neváhajte napísať do komentárov, čo by vás ešte zaujímalo.

Takisto si môžete pozrieť aj krátku reportáž TV Joj, ktorú o ňom natočili https://www.facebook.com/photo.php?v=1211709538572.

Ďakujem Jurajovi za veľmi hodnotný a zaujímavý príspevok a držím palce v ďalšom životnom pokračovaní :)