Čo všetko vás čaká v zahraničí po odchode z domova?

Patrick Linhart

Úplne odlišné problémy

Prvá vec, ktorá vás neminie, (pokiaľ si vyberiete tú správnu krajinu, správny čas, správne miesto a budete mať job) je pokoj. Pokoj z hľadiska stability.

Nebudú vás trápiť problémy domova na míle vzdialeného, nebude vás trápiť každodenný boj o prežitie, ktorý sa stal na Slovensku úplnou normálnosťou bez toho, aby ste si to vôbec uvedomovali. Ľudia napríklad v Írsku žijú úplne iný, menej stresujúci život, ako u nás v džungli so zákonom prežitia medzi predátormi a obeťami systému.

Pokiaľ ste sa totiž už rozhodli odísť, musíte mať určite očakávania, a keďže opúšťate všetko, na čom vám záleží a dobrovoľne ste sa rozhodli stať sa vyhnancom zo svojej vlastnej krajiny, máte na to asi pádny dôvod. No a práve z tých najčastejších bude asi už spomínaná ekonomická stabilita. Na to, aby ste sa mohli ďalej plnohodnotne rozvíjať, potrebujete mať pokoj od veci typu „čo zajtra budem jesť“, „ako sa vylížem z dlhou“, „ako zaplatím za účty“ a podobne.

Stojí za pozornosť: Emigrácia do Írska, oplatí sa vám to? >>

Dostať sa nad vec

Tým, že vás slovenská prehnitá garnitúre drží v strachu a každodennom strese, nemáte čas uvažovať nad ničím iným, a tak sa pre ostatných stávate ľahko manipulovateľnou a neškodnou obeťou. Takých, akých ste vy milujú exekútori, politici, úžerníci a iné druhy mafie, ako sú finančné skupiny a podobne. Nemôžete sa brániť, nemáte totiž čas, peniaze a silu bojovať, zapodievajúci sa základnými potrebami vašej existencie.

Keď sa dostanete nad vec, pochopíte zmysel týchto viet, pokiaľ vám to teraz ešte stále nedošlo.  Čo vám môžem povedať z vlastne skúsenosti ako aj skúsenosti iných, vydýchnete si. Akoby ste opustili peklo a šli sa zrelaxovať. Čaká na vás iný život, v ktorom pochopíte význam slov „radosť žiť“. Život za hranicami nie je rajom, nepochopte ma nesprávne, ale je rajom v porovnaní so životom na Slovensku!

Hnaný túžbou

Význam tejto vety takisto oceníte až keď budete tu, stabilizovaní a ako my tu tomu hovoríme, proste „už v pohode“. Nebude vám vadiť dochádzanie za prácou bicyklom v daždi dve hodiny tam a dve späť za minimálnu mzdu, nebude vám vadiť, že robíte možno jednu z najpodradnejších prác, ktorú by ste doma nevzali.

A to všetko preto, pretože tu budete vedieť, že iba začínate, že toto je začiatočná daň, pričom vás bude hnať „chtíč“ po lepšom, smerom vpred, a hlavne vedomie toho, že tu je možné dosiahnuť legálne všetko.

Pokiaľ chcete zbohatnúť nelegálne, tu sú zákony prísne, ale ak ostanete doma na Slovensku, bude to pre vás raj práve tam. Na Slovensku sú totiž podporovaní vládami a súdnictvom. Ale o tom niekedy inokedy.

Rozdiel vo vašom myslení nastane tak, že si uvedomíte, že tu je to iba začiatok, pričom systém tu u nás v Írsku vám dovolí sa rozvíjať ďalej,  pričom na Slovensku by to bola pre vás asi aj zároveň „konečná“ (pokiaľ nie ste politikom alebo jeho kamarátom, čo je na Slovensku najprofitovejší kšeft).

Homesick

Druhý pocit, ktorý vás čaká a neminie je „homesick“, čiže túžba za domovom. Všetko tu bude pre vás nové, ničomu nebudete rozumieť, zo všetkého budete zmätení, a tak sa niet čudovať, že tie slabšie nátury väčšinou končia tam, kde boli predtým, čiže zase doma.

To platí hlavne pre tých prvo-vycestovaných nováčikov. Sám som mal možnosť sa spoznať s týmto typom ľudí, v časoch, keď som mal pracovnú agentúru. O týchto ľuďoch môžem písať romány, možno skôr komédie o naivite a nepripravenosti.

Nazval som ich Homo-naivnes a nechcite do tejto patriť aj vy. Nech už vás vedú k odchodu akékoľvek dôvody, je potrebné si premyslieť prečo vycestovať a hlavne prečo vytrvať v tom, v čo som sa už rozhodol, a to už pred vycestovaním.

Do pozornosti: Zbohatni alebo umri skúšajúc >>

Prečo som sa rozhodol odísť a ako som sa odvážil

Ako bývalý profesionálny vojak, s platom 5300 slovenských korún, za vlády Mečiara v rušiacom sa vojenskom útvare som mal rozhodnutie veľmi jednoduché. Vzal som si A4 rozdelil napoly hrubou čiarou a na ľavú nakreslil + a na pravú -. Potom som vpísal všetky dôležité otázky (ktoré som potreboval zodpovedať, aby to napredovalo k môjmu rozhodnutiu), typu:

  1. Za koľko rokov budem schopný samostatne žiť bez pomoci rodičov
  2. Za koľko rokov budem mať na auto a na byt, čiže možnosť založiť rodinu
  3. Kedy na Slovensku nastane zvrat k lepšiemu
  4. Aký mám postup a možnosti v tejto krajine

Keď my vyšiel jeden plus a zbytok mínusy, nemal som už nad čím uvažovať. Bolo rozhodnuté.

P.S.: Ten papier mám doteraz a vždy, keď som zapochyboval o svojom rozhodnutí čo i len na chvíľku, otvoril som si ho a znova prečítal. Potom sa pochybnosti veľmi rýchlo rozplynuli.

Tento článok ale nie je o mne, pretože pokiaľ ste sa dočítali až sem, je o vás. Prečo? Pretože ste už o odchode začali podvedome, či vedome uvažovať a je iba otázkou času, kedy to urobíte a prestanete sa nechávať zdierať ako otrok bez práv.

A tu sľúbené rady v bodoch kvôli lepšej orientácii

  • Vezmite si dostatok peňazí, budete ich potrebovať

Sú ľudia, ktorí prežili so „stovkou vo vrecku“ a sú úspešní. Tu nehovorím o sebe, ale o ľuďoch, ktorých poznám. Jeden z nich je napríklad spolumajiteľom Slovenských potravinových obchodov, iný zase niekoľkých kaviarní, atď.

Je tu veľa faktorov, ktoré ovplyvnia či prežijete, ako napríklad vôľa, schopnosť obety, vytrvalosť, miera sebaľútosti, schopnosť prežiť bez peňazí (teraz myslím bez jediného centa v peňaženke a bez možnosti si niekde požičať), celková motivácia.

Pokiaľ ste sa rozhodli prísť bez peňazí a urobiť všetko preto, aby ste ostali, ostanete

Príkladom by boli traja „Blaváci“, ktorí sa vybrali veľkým štýlom hľadať prácu cez najhoršiu dobu roka (júl/august), kedy je mesto Dublin zaplavené študentmi. Ubytovali sa v hosteli v privátnej predraženej izbe a….čakali.

Keby sme sa nestreli náhodou na hokejovom zápase Česko-Slovensko a nevzal ich pod „ochranné krídla“ tak, že som ich vyzdvihol z hostela, zaviedol asi 350 km preč od Dublinu, dal im prácu, kde na druhý deň nastúpili a ubytovanie, na ktoré aj tak už nemali ani cent, dnes by môj najlepší kamarát Pišta a spol. asi neboli už viac než 6 rokov v Írsku a nemali nasporené vyše 100 tisíc na účte, že Pišta? Mali šťastie, ale na toto sa nespoliehajte, pretože kalkulácie, pokiaľ nemáte okamžitý nástup do práce sú jednoduché:

  • Peniaze potrebné na najlacnejší hostel 10 eur na deň, krát minimálne 2 týždne pokiaľ si nájdete aspoň izbu = 140 eur
  • Depozit na bývanie/izba minimálne 250
  • Prvá splátka za bývanie minimálne 250
  • Doprava na prvé dva týždne 50 eur
  • Strava a peniaze na nákup „iba“ základných potrieb (nie cigarety za 9 eur!) na prvé dva týždne 200 eur.
  • Internet, tlačenie životopisov atď…100 eur

V prípade, že si nájdete prácu do dvoch týždňov, prvé dva týždne fungujete na takzvanej „emergency tax“, čo je zvýšená daň, ktorú vám štát vráti, ale cca o ďalšie dva týždne, čiže tu hovoríme o mesiaci od začatia práce.

Buďte na toto pripravení, pretože „podtrhnuto, začiarknuto“ potrebujete na štart okrem letenky, ktorú nerátam cca 800-1000 eur plus. Ak nemáte peniaze na štart, jazyk, skúsenosti v obore a pevnú motiváciu, do Írska nelezte. Ambasáda, ani nikto iný vás tu nebude zachraňovať a finančne vám nikto nepomôže.

  • Ako som práve spomenul, ak neovládate príslušný jazyk krajiny, v ktorej sa hodláte zamestnať, zabudnite na ňu, pokiaľ sa tento jazyk nenaučíte

Bez jazyka a pomoci si nevybavíte PPS No. (sociálne číslo), ubytovanie (pokiaľ sa neubytujete u Čechov/Slovákov), účet v banke, ani prácu (pokiaľ nemáte obrovské šťastie „náhoda faktor“).

Pokiaľ viete Poľsky, v Írsku sa nemusíte báť vybavenia PPS/sociálneho číslo, alebo účtu. Poľština funguje na týchto miestach už ako druhý jazyk a Poliak vám poradí čo urobiť a kam ísť, ak je treba.

Priznám sa, že ani moja angličtina nebola na najvyššej akademickej úrovni (i napriek maturite), ale mal som to šťastie a prišiel som do Írska v čase ekonomickej prosperity, takzvaného Keltského Tigra, kde sa o mňa trhali pracovné agentúry kvôli zisku, pretože vedeli, že ma zamestnajú na 100%. Ale časy, keď sa brali „ruky a nohy“ ( čo bola vtedajšia jediná požiadavka zamestnávateľov), sú dávno preč.

Konkurencia je tak tvrdá, že i Slováci s povesťou workoholických robotov, precíznych na chlp, s Írskym občianstvom a plynulou angličtinou, ročnými skúsenosťami na tunajšom trhu, kurzmi a školami, majú problém sa zamestnať. Írsko sa prikláňa k 14% miere nezamestnanosti, ktorú ( s prižmúrenými očami k štatistickým papierovým hrátkam našich úradníkov slúžiacich jednej jedinej strane) môžeme porovnať v percentách s tou našou na Slovensku. Aj keď vieme, že v skutočnosti je tá nezamestnanosť na Slovensku oveľa vyššia, ale tvárme sa všetci pred EÚ, že to tak nie je.

Opýtajte sa sám seba, čo môžete tunajšiemu trhu ponúknuť a prečo by mal Írsky zamestnávateľ vziať práve vás a uprednostniť tak pred domácim Írom. Ak ste stále presvedčený, že ponúkate viac, neváhajte ísť do toho naplno.

  • Na nikoho sa nespoliehajte a nikomu neverte

V minulosti za mnou prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí tvrdili, že pricestovali na žiadosť mojej (už neexistujúcej) pracovnej agentúry. Tí ľudia nemali znalosť jazyka, v živote robili všetko, a pritom vlastne dohromady nevedeli nič, prišli úplne bez peňazí a tvrdili, že im musím zabezpečiť prácu hneď teraz.

Týmto ľuďom som pomohol len preto, že mám dobre srdce a nevedel som si predstaviť ako by dopadli, keby som tak neučinil. Nechcite patriť medzi nich a vydať sa touto  cestou.

V tomto prípade totiž pár úžerníkov našli moju agentúru a jej adresu tu v Írsku, ošklbali ľudí aj o tie posledné úspory, strčili lístok s adresou a menom do ruky a poslali kade ľahšie. Dnešná vláda (ako vzor) na čele s ostatnými úžerníkmi zlodejmi, učí našu pospolitosť iba jediné, a to kradnúť. Väčšina ľudí tento vzorec úspešne prevzala a považujem za normálny spôsob ako normálny spôsob obživy či zbohatnutia na nešťastí druhých.

Nenechajte sa okradnúť sladkými rečami vymielačov mozgov, ktorí vás obalamutia nacvičenými psychologickými rečičkami. Možno niekedy nepotrebujú ani to. Veď všetci sa pamätáme na inzeráty v miestnych novinách s prvou vetou „Vybavím prácu v zahraničí“. Ide o krok zavolania na mobilné číslo v tom lepšom prípade narazili na odkazovač s poznámkou ako vám pošlú formuláre a hlavne kam musíte vopred poslať peniaze. O týždeň toto číslo už neexistovalo. Ale existovalo nové, iné.

Sám som sa dostal do problémov s parazitmi spoločnosti, ktorí sa snažili priživiť na nešťastí iných a dobrotivosti zase iných ľudí. Títo paraziti dostali mňa aj mojich najbližších do mnohých problémov a to aj vďaka neschopnosti a nevôli slovenskej nefunkčnej prokuratúry tento problém riešiť.

  • Nečakajte pomoc od Slovákov, väčšina z nich sú totiž „Slováci“

Pre mňa je veľký rozdiel medzi Slovákom, ktorý žije dlhodobo v zahraničí a domácim Slovákom, ktorý „nevyliezol za najbližšie humno“. V 90% prípadoch za bezplatnú pomoc (Vrátane zotročených okradnutých Slovákov, ktorí mi pridelili spomínaní úžerníci) som dostal ponaučenie, na ktoré nikdy nezabudnem, ale nikdy neovplyvnilo moje ďalšie konanie, keďže som našincom stále a naďalej bezplatne pomáhal.

Za dobrotu na žobrotu, toto špeciálne patrí nie len v prípade cudzích, ale hlavne v prípade rodiny a známych. Ak sa chcete vyvarovať problémom, vyvarujte sa tejto charitatívnej pomoci, za ktorú sa dostanete iba do problémov. Pomôžte iba ľuďom v núdzi a ľuďom, ktorí si to zaslúžia, ale nečakajte za to nikdy nič dobré, nebuďte naivní ako ja.

Slovák (ktorý nie je civilizovaný zahraničnými kultúrami) vám nepomôže, práve naopak

  • Vysvetlím na skutočnom prípade:

Stretli sa dvaja Poliaci a jeden sa pýtal druhého ako sa dostať k sociálnemu číslu. Po polhodinovej monologickej poradni priamo na chodníku rušnej ulice, tento človek skončil s papierikom plným informácii v ruke, nabitý informáciami kam má ísť a čo má robiť.

  • Zažil som ten istý prípad dvoch Slovákov a odpovedzte si sami ako to asi dopadlo:

Slováci nie sú národom súdržným, preto sa radšej zapojte do debát na stránkach sociálnych sietí ako je Facebook v skupinách Slováci v Írsku, Češi a Slováci v Corku, atď, kde máte väčšie percento úspešnosti, že vám niekto (100:1) poradí správne.

  • Vybavte si všetko napred a nechoďte na „blint“. Tu sú najviac používané odkazy.

Zabezpečte si vopred ubytovaniewww. daft.ie, vybavte si prácuwww.jobs.ie, kontaktujte sa na komunitné centrá, napr. cez Facebook na Slovak Centre – Ireland, naučte sa jazyk, vezmite si dostatok peňazí, vyberte si tie správne mesiace, keď je o nové pracovné sily záujem (apríl – máj, alebo koniec novembra, nie január a letné prázdniny, keď je všade milión študentov a po-študentov), urobte si plus a mínus list, a keď ste stále presvedčený, že máte čo ponúknuť pracovnému trhu a že sa nevrátite späť bez práce a peňazí, tak až potom s tou správnou motiváciou jednoducho vycestujte!

Tešíme sa na vás a Good luck (veľa šťastia).

Patrick Linhart

  • Slovák žijúci v Írsku
  • organizátor dublinských protestov proti Gorile, akcií pre zahraničných Slovákov v Írsku,
  • marketer a food critic.
  • zakladateľ TV bez cenzúry, redaktor (aktuality.sk, Slovak in Ireland)

Michal (23), Fínsko

Mišo strávil v krajine tisícich jazier dva roky. Pôvodný zámer bol dostať sa z nie zrovna vyhovujúcej životnej situácie a niečo si počas dvoch mesiacov privyrobiť, zlepšiť sa v reči a získať nové skúsenosti. Využil teda príležitosť a pricestoval do Helsínk, aby začal pracovať v stavebnej firme svojho brata. Prečo sa vrátil na Slovensko a aké sú jeho ďalšie plány? 

Pricestoval som v apríli 2011 a začal pracovať na stavbe vo firme môjho brata. Stavali sme domy pre jedných z najbohatších ľudí v krajine. Najprv som býval v jednom prenajatom rodinnom dome spolu s ostatnými zamestnancami. Asi po roku som sa presťahoval do druhého rodinného domu potom, ako sa firma mierne rozrástla spolu so zopár kolegami. Bývali sme v meste Espoo, ktoré tvorí spolu s mestom Vantaa akúsi súčasť Helsínk. Dá sa povedať, že je to jedno veľké mesto, kde si človek ani nevšimne, keď prejde z Espa do Helsínk. 

Čo ťa do Fínska zaviedlo?

Viedla ma k tomu moja momentálna životná situácia v roku 2011, ktorá bola žalostná. Vykašlal som sa na vysokú školu, takmer trištvrte roka som bol nezamestnaný bez príjmu, s kopou dlhou a žiadnymi vyhliadkami. Potom sa mi naskytla táto príležitosť skrz môjho brata, ktorému som za to veľmi vďačný. Dúfal som v dobrý zárobok a nové skúsenosti, zdokonalenie reči atď. 

Na cestu som sa nejako nepripravoval. Cestoval som tam autom spolu s kolegom, ktorý tam išiel tiež prvý krát, a s bratovým firemným spoločníkom. Informácie som nejako nečerpal, proste som sadol do auta a čakal čo sa stane. Cesta prebiehala celkom pokojne, až na jednu vec a síce naozaj som nečakal, že po 20 hodinách v aute vystúpim na stavbe a idem prenášať 5 paliet plných 30 kg betónových tvárnic. 

spozahranic_finsko

Práca v zime

Aké boli Tvoje očakávania?

Keď som prišiel do Fínska, realita predčila moje očakávania. Lepšie by bolo napísať čo som neočakával. Neočakával som napríklad pracovnú dobu 12 hod. denne dva mesiace vkuse, neočakával som jedny z najkrajších žien aké som kedy videl, neočakával som takú prohibíciu, neočakával som tak nákladný nočný život, neočakával som tak tvrdú prácu. Plány som si nerobil nejaké veľké, pretože môj prvotný plán bol ísť si privyrobiť na 2 mesiace a následne sa prihlásiť do PZSR.

Fínsko

Fínsko je veľmi krásna krajina a ako prvé po príchode do Fínska si človek všimne les, ktorý je v podstate všade. Napríklad fíni keď idú stavať dom alebo panelák nevyrúbu neviem koľko zbytočných árov stromov, vyrúbu iba tú plochu, ktorá je potrebná pre miesto na dom. Pre toto ich rozmýšľanie je v celom Fínsku strašne veľa stromov, lesov. S lesmi sú spojené aj huby, čo bola pre nás ďalšia anomália. Obyvatelia Fínska nezbierajú huby hoci im rastu na každom kroku DOSLOVA. Aspoň my sme v jesenných mesiacoch vždy po ceste z práce zastavili auto na krajnici na diaľnici a za zvodidlami sme nazbierali každý deň aspoň dve igelitky. Raz sme takto mali zastavené autá a zbierali sme huby, keď pri nás zastavili fínski policajti, pustili policajných psov a boli presvedčený o tom, že tam pestujeme marihuanu a nemohli uveriť tomu, že my zbierame a jeme hríby.

Huby popri diaľnici

Huby popri diaľnici

 

Ďalšie typické fínske je sauna. Saunu má každý jeden rodinný dom a každý jeden byt vo Fínsku. Fíni chodia do sauny od úplneho malička, možno preto sú taký imúnny voči bežným chorobám. Počasie vo Fínsku je pre bežného slováka veľmi zaujímavé. De facto fíni majú dve ročné obdobia, leto a zimu. Zimy sú tam kruté, teplota v noci bežne dosahuje -30 stupňov. V strede zimy slnko vychádza cca o 9:00 a zapadá cca o 15:00. Kdežto v letných mesiacoch je tu presne opačný problém čo sa týka toho svetla. V júni napríklad úplná tma nie je vôbec, preto je veľmi dobré mať žalúzie. Sú tam veľmi rýchle prechody, ako keby nebola ani jar ani jeseň.

Ľudia sú tam úplne iný ako na Slovensku. Mentalita fínskeho národa je nastavená na pravidlá. Proste ak je niečo stanovené pravidlom, že je to správne, tak Fín to bude robiť presne podľa toho pravidla a nebude to porušovať. Napríklad na cestách som len málokedy videl prekročenie rýchlosti fínskych šoférov, alebo že by ma niekto niekam nepustil, hoci mal on prednosť. Dokonca poznal som aj špecialistov, ktorým keď za volantom zazvonil telefón dokázali na výstražných smerovkách zastaviť na krajnici, a až potom zdvihnúť ten telefón. Keď som si vtedy spomenul na zipsovanie na bratislavskom prístavnom moste oproti fínskej premávke, je to tisíc a jedna.

Keď už sme pri tých cestách to isté platí aj o stave vozovky. Hocikam som išiel, vždy som prešiel aspoň cez tri úseky, ktoré opravovali alebo kde robili nové cesty. Kvalita fínskych ciest je úžasná, žiadna jama, žiadny hrbol, nič také neexistuje. A TO MAJÚ CESTY ZADARMO. Ľudia sú ináč celkom priateľský, akurát že sú niekedy až priveľmi nacionálny a hrdý, čo je v niektorých prípadoch dobré, ako napríklad v potravinách, kedy Fín kúpi radšej uhorku z Fínska za 3,50,- ako uhorku z Holandska za 1,20,- hoci je viditeľne väčšia. Ale tento prehnaný nacionalizmus má aj zlú stránku a s tým som sa stretol v práci niekoľko krát, kedy Fínovi nevysvetlíte, že niečo sa dá urobiť lepšie, rýchlejšie, kvalitnejšie, iným systémom, lebo fín má na to fínsky systém a ten je „ najlepší“.

Rekonštrukcia pravej fínskej sauny

Rekonštrukcia pravej fínskej sauny

Stravu nemajú nič extra a nemajú byť na čo hrdý. Fíni majú jeden sviatok ktorý poznám, volá sa „Juhanus“. Oslavuje sa 24. júna na Jána, vtedy oslavujú príchod leta a sťahovanie sa do letných sídiel a pália pri jazerách obrovské vatry. Zákony vo Fínsku sú veľmi zaujímavé, sám som mal s nimi dočinenia. Ako každý človek, aj ja som porobil zopár chýb a za tie som musel zaplatiť. Jednalo sa hlavne o problémy spojené so šoférovaním, kedy som nemohol šoférovať a po kontrole vozidla a vodiča som sa razom ocitol vo fínskej cele, kde som zotrval 6 dní dokopy, kedže sa to stalo dvakrát. Po prvý krát mi odobrali vodičské oprávnenie, ktoré následne poslali na Slovensko, kedže zákony EÚ neumožňujú zadržiavať vodičské oprávnenia ľuďom z iných krajín, ako je tá ich. Dostal som pokutu vyrátanú na základ môjho príjmu, veku, počtu detí atď. – tento systém pokút sa mi páči viac ako na Slovensku, pretože tu dostane úspešný podnikateľ za prekročenie rýchlosti pokutu 20 000 eur, zatiaľ čo bežný občan dostane za ten istý priestupok pokutu povedzme 300 eur. Keď som chybu zopakoval po druhýkrát, bolo to už komplikovanejšie. V cele som si posedel 4 dni, mal som súd na ktorom rozhodli, že som vyhostený z krajiny na 4 roky.

Po štyroch dňoch ma eskorta zložená z dvoch policajtov odprevadila na loď do Estónska s tým, že mi kúpili lístok a že sa počas 4 rokov nemôžem vrátiť. Po vylodení v Estónsku som si kúpil spiatočnú plavbu späť a o tri hodiny som už vystupoval z lode v Helsinkách. Ide o to, že túto záležitosť nemajú Fíni stále celkom doriešenú. Mne prišlo rozhodnutie zo súdu o vyhostení s tým, že sa môžem do 30 dní odvolať. A tak som aj urobil. Po mojom odvolaní mi prišlo nové rozhodnutie o tom, že nové rozhodnutie sa nemení oproti tomu starému a že som vyhostený na 4 roky od dátumu prvého rozhodnutia. A pod tým – voči tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať do 30 dní …..

Cesta loďou Talin - Helsinki

Cesta loďou Talin – Helsinki

Toľko moja skúsenosť s fínskymi zákonmi. Fíni si dokážu zábavu užívať naozaj naplno a myslím si, že sa tam dá pozabávať lepšie ako na Slovensku, len to aj o niečo viac stojí. V centre Helsínk to žije naozaj nie len cez víkend ale aj cez týždeň, čo sa o BA povedať nedá. Jednoducho človek sa vo Fínsku určite nebude nudiť. No a čo sa týka hudby, je to veľmi spevavý národ :-D . Nepoznám jednu pesničku, ktorá by nebola prespievaná do fínčiny a v tom jazyku niektoré pesničky pre nás Slovákov znejú vyslovene zaujímavo.

Slovensko

Slovensko mi zo začiatku chýbalo, neskôr už menej. Domov som chodieval cca každé tri mesiace na nejaké tri týždne, ináč som bol stále vo Fínsku. Keď som išiel do Fínska, ku koncu som to už bral, že idem domov :-) Pred posledným turnusom som si ale na Slovensku našiel priateľku a už to bolo samozrejme o inom. Vtedy mi už ale nevyhovovala ani práca, takže som si povedal definitívne koniec a bolo to.

Moje plány po pobyte vo Fínsku sú spoznávať ďalšie krajiny, i keď momentálne pracujem na Slovensku. Najbližší cieľ je Amerika a je to už celkom blízko – budúce leto – 3 mesiace – takisto pracovne. 

Na záver

Ak sa niekto chystá do Fínska, jednoznačne radím mať perfektnú angličtinu a začať sa učiť aj po fínsky, je to obrovská výhoda. Keby som mal vtedy čas pokračovať v kurze fínčiny a bola by iná situácia, prijal by som život vo Fínsku zrejme navždy .