O susedovi s mačetou a ďalšom zo života v Španielsku píše Zuzana

Zuzka žije aj s priateľom Lacom v meste Onda v provincii Castellon už od septembra 2006. Čo ju viedlo k odchodu zo Slovenska a prečo práve sem? Okrem odpovede na túto otázku sa ďalej dočítate aj o pracovnej situácii v Španielsku, či o jej veľmi zaujímavých zážitkoch.

Prvýkrát som zo Slovenska ,,ušla“ krátko po maturite do susedného Česka. Ani tam som však po troch rokoch nebola moc spokojná. Deprimovalo ma sychravé počasie a chladná klíma. Od puberty som vedela, že pôjdem žiť do Španielska, takže nebolo o čom: hurá za morom a slnkom! Možno to znie trochu neuveriteľne, ale naozaj som odišla kvôli klíme..

No a ako sa Zuzana pripravila na cestu? Jej priateľ mal so Španielskom už skúsenosti zo sezónnej práce pri zbere pomarančov. Takisto tu mal aj kamaráta z detstva, ktorý im na začiatku veľmi pomohol a okrem pomoci s papiermi ich u seba aj načas ubytoval, kým si nájdu niečo vlastné. Priatelia či rodina v zahraničí vedia byť v začiatkoch veľkou pomocou pri štarte, no napriek tomu to často nie je také ľahké a človek stojí pred mnohými ďalšími problémami.

Aj Zuzka mala rôzne očakávania a plány, počnúc zimou, ktorú čakala teplejšiu – chlad je kvôli vlhkému vzduchu cítiť aj pri 20 stupňoch viac, končiac krízou, ktorá zhatila jej plány.

Po príchode do Španielska som si  zdarma urobila kurz španielčiny pre cudzincov a potom si už v prvý deň hľadania našla prácu. Tu v okolí je najviac práce v oblasti obkladačiek. Takže som začala v jednej z takých mnohých fabrík. Po troch týždňoch som odišla do inej, ktorú som mala bližšie – tam som skladala mozaiky.

Po roku som odtiaľ odišla s tým, že už viem dobre jazyk a môžem si nájsť niečo lepšie, keďže predtým som mala v Čechách pohodlnú kancelársku prácu. Ale, bohužiaľ, v tom prišla kríza a zrazu som nemohla nájsť ani prácu upratovačky. Tak som bola dlhšiu dobu nezamestnaná. V tom období som začala maľovať (odjakživa som kreslila) a keď som mala pár obrazov hotových, dala som si inzerát na ich predaj. Onedlho sa mi ozval jeden spisovateľ, ktorý chcel, aby som mu namaľovala obraz s konkrétnym motívom na titulnú stranu jeho prvej novely. A tak som ilustrovala titulnú stranu knihy španielskeho spisovateľa Mario Blázquez – Mi propia naturaleza.

Keď som už bola na hranici odchodu zo Španielska, zamestnali ma vo fabrike, kde sa farbili a ručne maľovali obkladačky. Tam som maľovala a popritom vykonávala prácu v laboratóriu – v skratke, robila som skúšky na farby, až pokým nevyšiel cielený tón farby. To ma bavilo najviac, naozaj kreatívna práca. Bohužiaľ, fabrika krachovala a skončila som na súde, pretože mi nakoniec dlžili viac ako rok výplat – vyhrala som, ale keďže firma už neexistovala, dostala som len časť garantovanú štátom :(

Dostala som podporu a náhodou som stretla kolegyňu z bývalej práce. Tá mi povedala, že hľadajú ľudí, tak tam vlastne už vyše dva roky robím. Firmu vlastní Marokánec a ja som tam vlastne jediná biela. Niekedy mi už lezie na nervy arabčina, keďže nerozumiem ani slovo. Teda pár ich už viem :)

Onda je malé mesto, takže tu obyčajný robotník zarobí asi 1000,-€ mesačne. Ak robí na zmeny, aj 1300,-€. Krízu je tu ale naozaj cítiť a s hľadaním práce môžu byť problémy. Zuzkine plány do budúcnosti? Určite ostať, pokiaľ bude mať aspoň jeden z nich prácu.

Krajina a ľudia

More, slnko a pláže, nie je o čom.. Ľudia sú veselší a otvorenejší. Nie sú takí vystresovaní. Zbožňujem španielske jedlá, paella je úžasná. Ešte stále mi chýbajú niektoré slovenské dobroty čo sa tu nedajú kúpiť, ale každým rokom menej. Španielske zvyky sú najlepšie: torros, fiesty, flamenco.. Pri každej príležitosti behajú po uliciach býky, vedia robiť naozaj veľkolepé fiesty. Prakticky celý rok máte aspoň niekde v blízkom okolí nejakú. Baviť sa vedia naozaj veľmi dobre.

Čo sa právnej stránky krajiny týka, páči sa mi, že zamestnanec tu je chránený a dobre informovaný. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď vám v práci nezaplatia, čo vám náleží, jednoducho udáte zamestnávateľa a vyhráte. Dokonca dostanete štátneho advokáta zdarma. A keď je firma insolventná, alebo už skrachovala, dostanete istú garantovanú čiastku od štátu (maximálne 5 mesačný plat).

Čo sa mi však nepáči, je materská. Tu totiž dostanete len štyri mesiace materskej a potom musíte znova nastúpiť do práce, ináč o ňu prídete, čo mi príde nefér. A celkom tomu nerozumiem, lebo na druhej strane si Španielsko ako také veľmi zakladá na rodine..

Chýba ti Slovensko? Ako také mi veľmi nechýba, len niektoré jedlá a hlavne moja rodina. Chodím tam vlastne len kvôli nim. Ináč by som asi nemrhala dovolenkou. Leto trávim radšej tu a som rada, keď niekto z rodiny príde na návštevu. Takže chodím na Slovensko len na Vianoce, aj to nie každý rok. Práca mi to nedovolí. 

Stalo sa ti tam niečo zaujímavé, vtipné, akčné.. ? :) 

Na začiatku sme bývali na jednej ulici, ktorá bola dosť drsná. Žili tam prevažne Marokánci a iní cudzinci, sem tam nejaký ten Španiel (ale len vyšinutý). A tam sme mali veľa zážitkov. Suseda oproti (Španielka) bola trochu mimo. Raz, keď som jej v hystérii zaklopala na dvere a pýtala som sa jej, čo mám robiť, keď som našla švába, povedala mi, že to je normálka, že ona keď ide v noci do kuchyne a zažne nemá kam šliapnuť, toľko tam je švábov. Tak som skoro skolabovala, nakúpila spreje, vystriekala som asi všetko čo som mohla a do mesiaca som sa odsťahovala.

Ešte predtým som ale mala zopár zážitkov. Raz sme z okna videli, ako sa na ulici hádajú Marokánci a jeden na druhého ide sekerou. Našťastie prišla polícia a nič zlého sa nestalo.

Potom jednu noc nejaký dobrák vyhodil z okna na ulicu plynovú bombu (prázdnu, ale aj tak.. ), pretože ho obťažovala hlasná hudba, ktorá išla z garáže (boli fiesty a tu je zvykom prenajať si garáž, ktorá je reformovaná a fiestuje sa tam s hlasnou muzikou, polícii to nevadí). Po príchode policajtov pán po nich začal vyhadzovať  taniere a bohviečo ešte. Nakoniec museli pána násilím odviesť do nemocnice..

Ďalej sme mali ďalšieho vyšinutého suseda (Španiel), ktorý mal stále nahlas hudbu, až nám vibrovali okná a podlaha. Bili sa so ženou (neviem kto komu dával, kričali obaja). Jednu noc sme mali návštevu, hudba bola úplne ticho, možno už aj vypnutá, ja som už spala a ostatní sa rozprávali v obývačke. Zrazu prišla polícia, že si niekto sťažuje za rušenie nočného pokoja.

Všetko OK, polícia len urobila zápis a odišli. Jednému z našich hostí to ale nedalo a keďže sme počuli, že policajti išli za susedom a oznamovali mu, že už je všetko v poriadku, tak náš hosť išiel za tým susedom a spýtal sa ho, prečo zavolal políciu keď sme boli ticho a ak ho niečo obťažovalo, prečo nám nezaklopal ako človek. Sused na neho vytiahol asi metrovú mačetu a medzitým jeho žena napadla môjho hosťa mopom. Tak polícia prišla zas, tentokrát privolaná mojim hosťom, a nakoniec všetko skončilo napomenutím suseda. Som veľmi rada, že tam už nebývam.

  Zuzana, ďakujem veľmi pekne za Tvoj miestami neuveriteľný príspevok, na niektorých zážitkoch som sa naozaj pobavil – v dobrom, ale to bude asi aj mojou slabosťou pre príbehy v ktorých vystupuje mačeta. Prajem ti veľa šťastia v živote a nielen s prácou. Čo by si takto na koniec odkázala ľuďom, ktorí uvažujú nad cestou do Španielska? V dnešnej dobe by som už nikomu neodporúčala ísť sem za prácou. Študovať áno, ale za prácou určite nie, jedine ak by ste mali dopredu vybavený job. Ale ak sem predsa len prídete, tak si to tu jednoducho užite. Veď okrem tej krízy je to super. Jazyk je ľahký a Španieli sú otvorení a komunikatívni. Žije sa tu dobre.. 

Nezabudnite sa v komentároch vyjadriť, ako sa vám článok páčil, prípadne ak máte nejaké otázky ohľadom života v Španielsku. Ďakujem za čítanie, pokiaľ sa vám naozaj páčil, tou najjednoduchšou podporou bude, keď ho jednoducho budete zdieľať so svojimi blízkymi a známymi.

Žiješ dlhodobo v zahraničí a chceš zdieľať svoje skúsenosti, zážitky a pocity s ostatnými? Máš záujem vytvoriť s našou pomocou podobný článok ako je tento? Chceš poslúžiť ostatným ako vzor, motivácia a pomoc pri ich ceste za životom v zahraničí? Budeme radi ak sa nám ozveš na emailovú adresu [email protected]. Tešíme sa na tvoj príbeh!