Keď prišla Miriam ešte ako slovenská študentka prvý krát do Španielska, pracovala ako slúžka a jej španielčina naozaj nestála za reč. Dnes, po 22 rokoch od tejto skúsenosti, má s manželom vlastný obchod na pláži s dvomi zamestnankyňami. Prečítajte si o jej príbehu a veľkej láske k Španielsku, podnikaní v tejto krajine či Španieloch samotných.
To, že som odišla zo Slovenska a rozhodla sa žiť práve tu, nebola náhoda. Vyštudovala som na FF UK španielsku filológiu a keďže v škole nám hneď na začiatku povedali, že ,,tu sa budeme učiť viac o jazyku ako jazyk”, rozhodla som sa hneď po prvom ročníku vycestovať cez prázdniny na dva mesiace a učiť sa jazyk medzi “miestnymi”. Bolo to v roku 1991. So spolužiačkou sme tam robili slúžky v nóbl rodinách, t.j. upratovali, žehlili, prali, varili – znie to asi hrozne, ale ja na to celkom rada spomínam. Rodina sa ku mne správala veľmi slušne a to musím povedať, že to so mnou nemali ľahké, kvôli mojej naozaj strašnej španielčine. Španielsko sa mi už vtedy veľmi páčilo, ľudia komunikatívni, všade veselo, teplo a žiarivo! Návrat domov bol krutý, bola druhá polovica septembra, zima a šedo, ľudia zachmúrení.. O pár dní ma to prešlo, ale sen raz žiť v Španielsku som mala asi práve odvtedy. Pokračovala som v štúdiu a začala som to brať ešte vážnejšie ako predtým. Kým som skončila školu, chodila som do Španielska každé leto, robila som v ďalšej rodine ako au-pair, absolvovala som niekoľko letných jazykových kurzov, spoznávala ľudí, cestovala po krajine, robila som turistickú sprievodkyňu pre slovenské cestovky.. Jednou z najlepších skúseností bolo 6 mesiacov prežitých na Univerzite v Granade, kde som vďaka štipendiu vyštudovala posledný ročník školy. Tam bol môj vzťah s touto krajinou už veľmi silný.. bol rok 1996.
Vrátila som sa na Slovensko, urobila štátnice a rozmýšľala, čo ďalej. Veľmi som sa chcela vrátiť späť, ale vtedy to nebolo také jednoduché ako dnes. Nechcela som tu ostať “na čierno”, boli potrebné víza a maximálna doba pobytu bola 90 dní! Tak som ešte 3 roky pobudla na Slovensku, našla si fajn prácu v cestovnom ruchu s dobrými kolegami a platom, ale stále ma to ťahalo späť. Ďalšia možnosť sa mi naskytla v roku 2000, a to ísť pracovať ako delegátka jednej cestovky na Malorcu. Veľmi som sa tešila, predtým som dala výpoveď v práci a povedala som si, že teraz alebo nikdy! A som tu už 13 rokov. Pri sprievodcovaní som spoznala svojho budúceho manžela, tak už som viac neriešila a po lete som oznámila rodičom, že tu chcem ostať natrvalo. Môj vtedy ešte budúci manžel vlastnil obchod so suvenírmi na pobreží, ktorý som mala viesť ja! A to už bola iná “sranda”. Nikdy predtým som si nemyslela, že budem podnikať, ale súhlasila som, prečo nie? Začiatky boli kruté, nič som nevedela, nepoznala som zákony, môj muž je turistický sprievodca, takže trávi celé dni v autobuse s turistami a s jeho pomocou som veľmi počítať nemohla. Ale poradila som si, naučila sa veci o ktorých som predtým nemala ani potuchy a dnes zamestnávam jednu Španielku a jednu Slovenku.
Som tu rada a Slovensko mi pravdupovediac nechýba, i keď v zime tam vždy idem. Ak sa nič nezmení, plánujem ostať. Napriek momentálnej veľmi zlej ekonomickej situácii v Španielsku má pre mňa život tu stále viac výhod ako nevýhod a môj osobný názor je, že v mnohom to majú Španieli ľahšie než ľudia na Slovensku. Napríklad pri podnikaní. Nikto ma tu neterorizuje s registračnou pokladnicou, dane platím podľa tzv. modulov, t.j. raz za rok nahlásim koľko som spotrebovala el. energie a koľko som mala zamestnancov + počet metrov štvorcových obchodu. Z týchto troch údajov mi vypočítajú, koľko mám zaplatiť. Je to jednoduché a praktické, ako perličku dodávam, že za 13 rokov som ani raz nebola na daňovom úrade. Splatnosť faktúr na nákup tovaru je od 60-120 dní. S dokladmi to majú Španieli tiež jednoduchšie. Každý dostane pri narodení číslo, ktoré ho sprevádza celý život – je číslom jeho občianskeho preukazu, pasu aj daňovým číslom. Španieli sú väčšinou komunikatívni, dobre sa s nimi trávi voľný čas. V oblasti práce je to už trochu komplikovanejšie. Nechcem zovšeobecňovať, ale nie vždy sa dá spoľahnúť na to, čo sľúbia. Stali sa mi mnohé bizarné príhody, keď som si napríklad objednala nejakého remeselníka prišiel, zameral, urobil rozpočet a nikdy viac sa neobjavil. Alebo ešte lepšie, urobil čo mal, odišiel a neprišiel si ani po niekoľkých rokoch pre peniaze. Už som si na to ale zvykla a beriem to ako súčasť života. Neposlednou výhodou je tu klíma. Leto tu trvá 6-7 mesiacov, o blízkosti mora ani nehovorím :) ! Heslom Španielov je: Urob všetko preto, aby si si život užil!
Žiješ dlhodobo v zahraničí a chceš zdieľať svoje skúsenosti, zážitky a pocity s ostatnými? Máš záujem vytvoriť s našou pomocou podobný článok ako je tento? Chceš poslúžiť ostatným ako vzor, motivácia a pomoc pri ich ceste za životom v zahraničí? Budeme radi ak sa nám ozveš na emailovú adresu [email protected]. Tešíme sa na tvoj príbeh!
Značky: pribehy zahranicie pribehy zo zahranicia slovaci v spanielsku slovaci v zahranici spanielsko zivot v spanielsku
