Jozef je jeden z tých Slovákov, ktorí už nežijú celý rok v zahraničí, ale majú s ním patričnú skúsenosť. Konkrétne Jožo navštevuje pravidelne Japonsko, mesto Sapporo, na dobu pár mesiacov so svojou manželkou, ktorá odtiaľto pochádza, a synom. Nám niečo porozprával o krajine, ľuďoch či zemetraseniach. 

Do Japonska som letel prvýkrát sám a taktiež prvýkrát lietadlom. Cestu som prežíval s veľmi zmiešanými pocitmi, ale prevládali predsa len pocity zvedavosti a radosti z neznáma. Plány som mal rôzne, napríklad jazykovú školu, nájsť si okruh priateľov, trochu turistiky. Cestovanie stojí ale veľa peňazí a ja som tam išiel hlavne rodinne, nie ako turista.

Práca v Japonsku

Viem istotne, že plat je vyšší podľa toho, aká veľká je firma. Niežeby v Japonsku neexistovali špekulácia, ale rozhodne prevláda čestnosť. Štátne zamestnanie má veľmi veľkú cenu a často je aj lepšie platené než súkromné. Ľudia si preto cenia svoju prácu a skutočne slúžia krajine aj ľuďom. Japonci sú veľmi racionálni ľudia s primeranou dávkou duchovného života. Neoddeľujú prácu domácu od práce v zamestnaní, je to pre nich užitočná, normálne prežitá každodenná činnosť. Domáca práca alebo povinnosti majú preto neraz podobu zamestnaneckej disciplíny v zmysle nepoľaviť, urobiť to, lebo treba, nekomentovať a podobne.

Veková hranica v práci nehrá rolu. Veľmi dôležitá je špecializácia. Ďalej bezpečnosť práce, postup a kontrola. Všetko sa deje súčasne. Jeden pracuje, druhý kontroluje, podľa toho kto je ako zaradený, respektíve akú má špecializáciu.

Ľudia

Ľudia v domácnostiach čo sa ich správania sa týka, sú voľnejší, ich vyjadrovanie je doma veľmi úprimné. Vonku sa správajú úplne inak. Majú akoby naštudovanú, doslova naučenú psychológiu, etiku, ako sa chovať v rôznych prípadoch – s cudzími, v prípade živelných pohrôm, v zamestnaní s vyššie postavenými, a podobne. Majú niekoľko stupňov slušného spôsobu vyjadrovania sa. Žijú spôsobom ,,doma každý ako chce”, ale vonku jestvuje istá verejná morálka.

Krajina

Tá je veľmi zaujímavá polohou, vegetáciou, vlastne všetkým sa úplne odlišuje od Slovenska. Čo sa prírody týka, je všade vidieť zásah ľudí, naozaj všade. Dajú si záležať na poriadku, čistote, výzore. Celé Japonsko je jedna krajina. Držia spolu vďaka pravidlám ich vypestovanej verejnej morálky. Veľa čerpali z Číny a mám taký pocit, že práve Čína ich oslobodila od surovosti v minulosti. Krajina prešla obrovskou reformou vďaka Číne. Náboženstvo, etika a architektúra. Zato Čína naopak dnes nesmierne opustila od týchto kvalít, možno dali prednosť prílišnej racionalite. Ťažko povedať. Japonsko môže byť hrdé na to, že si všetko čo má vypestovalo a udržalo. Práve to je záruka toho, že aj keď spadnú na zadok, vedia sa sami opäť postaviť a budovať ďalej. Ich zvyky, tradície, sú skôr praktické než okrasné. Aj keď to tak na prvý pohľad nepôsobí. Všetko je podložené veľmi zaujímavou psychológiou a podobenstvami prírody.

Strava

je veľmi chutná, teda všetko chutí tak, ako má. Majú síce svoje zaujímavé omáčky na dochutenie, ale preferujú vlastné chute potravín. Keďže nie som Japonec, samozrejme nie som zvyknutý na všetky ich jedlá. Keď som tam navštívil cudzokrajnú reštauráciu, kde varili Japonci, tak európska strava pre mňa bola chutnejšia ako v Európe. Varia naozaj s citom.

Najviac ma prekvapilo, že ľudia pri práci používajú biele rukavice. Alebo biele utierky na ruky. Ale naozaj pri všetkom, pri športe, do kúpeľne, možno to má aj hlbší význam, ale pôsobí to naozaj príjemne. Na WC majú zvlášť papuče. Všetko v domácnosti majú praktické a veľmi málo vecí dekoračných. Možno to je kvôli zemetraseniam. Ťažko povedať.

Keď už sme pri zemetraseniach, mal som tú česť zažiť raz o polnoci jedno väčšie. No nebolo mi teda všetko jedno. Keď som zobudil ženu, len mi oznámila, že to je v pohode. Dom sa triasol asi minútu. Po tej neskutočne dlhej minúte si už ale moja žena poznamenala, že v centre zemetrasenia sú domy zarovno so zemou. Čomu aj tak bolo, podľa ranných správ.

Hudba

Hudobne by som označil Japonsko taktiež za veľmi zaujímavé. Čo sa tradičnej hudby týka, tak pretrvávajú dodnes a sú aktuálne vo všetkých nových žánroch. Hudba je veľmi expresívna, konkrétna. Moja žena ak si niečo píska, tak to zapíska presne tak. Neurobí ani zo srandy nejaké to tremolo alebo portamento v pisku. Ich dôkladnosť a presnosť sa odzrkadľuje aj v hudbe.

Slovensko

Nevidím to predsa len s nami Slovákmi tak zle. Sme zaujímavý práve tým, že sme pre ostatných iní. Máme svoje zvyky, zlozvyky, nepodložené frázy a zakladáme si na nich. Ale pre cudzincov je to rarita, vzácnosť. Obzvlášť pre Japoncov. Tu napríklad nejestvuje pojem – uvidíme. My Slováci túto frázu používame snáď každú hodinu, ak nie viac. A je to pekné.

Slovensko ako také mi chýba v cudzine po dvoch týždňoch. Totiž môže byť krajina hocijak zaujímavá, bez zamestnania sa človek začne po dvoch týždňoch nudiť. Potom buď má peniaze, že sa premiestni inam, alebo čaká na deň odletu. Milujem cikády, milujem ovzdušie, milujem stravu, milujem ľudí tej krajiny, ale bez práce je tam človek stratený.

Na záver

Buď by som povedal to, že – práve keď som tam prvýkrát letel, sedel vedľa mňa jeden mladý z Nemecka, ktorý tam cestoval len tak s cieľom žiť. Nemal nič so sebou, okrem potrieb na prežitie kým si nenájde nocľah a peniaze. Netušil čo tam bude robiť, nič. Šiel úplne bez plánu, ani po japonsky nevedel nič. Dá sa to. Je to možné, aby sa tam človek usadil. Treba len peniaze na začiatok a špecializácia, pracovné zameranie. Alebo by som odkázal môj príbeh – ako samouk som sa naučil po japonsky, len tak pre zábavu, a stretol som na Slovensku dnes už moju ženu, Japonku. To ostatné už prichádza samo. Rozhodne ak ako turista, tak cestovné poistenie a plán pobytu. Zdravotníctvo je tu veľmi drahé, preto je dôležité to cestovné poistenie.

Plánovania sa netreba báť, Japonci sú majstrami plánovania, teda cez slušnú cestovnú kanceláriu sa vie človek dopracovať k tým najaktuálnejším informáciám.