Janka sa momentálne nachádza vo Warringtone, kde začínala prácou vo warehouse (sklad). Teraz však pracuje v office (kancelárii) ako Hub Administrátor a býva v byte, ktorý zdieľa s kolegyňou. V Anglicku už je 1 rok, 1 mesiac a 8 dní. Ale kým to dosiahla, musela si na začiatku preskákať kadečím.
Až človek stratí všetko, t.j. prácu, možnosť študovať, miesto na bývanie a ostane sám, tak si pravdepodobne zbalí kufor a všetko riskne, ako ja … Bola som ten typ, čo nikdy nikam nechodil sám, bála som sa ozvať ľuďom, bála som sa čo i len ísť do väčšieho mesta v SR. Na jednej strane som bola komunikatívna, na druhej veľmi utiahnutá a nie veľmi odvážna. Strach ma brzdil celý život, až som si povedala dosť a kúpila som si letenku do UK.
Do Anglicka išla nepripravená a letenku si zabookovala zo dňa na deň. Cestovala bez informácií, bez práce, len tak na blind s vybaveným iba ubytovaním, o ktorom nám neskôr tiež povie svoje.
Očakávania som nemala žiadne, nebol čas nad tým rozmýšľať, iba som sa chcela postaviť na nohy a mať sa lepšie ako na Slovensku. Plány mám, ale chcem sa tu uplatniť a neskôr začať svoj biznis.
Ako prebiehala cesta? Prišla som na letisko, kde som sa po každej kontrole pýtala:,,A teraz mám ísť kam?”. Nikdy predtým som neletela, všetci mi však hovorili, aby som si sadla k oknu. Tak som ich poslúchla. Vošla som do lietadla nemenovanej žltomodrej značky a moje očakávania spojené s ,,americkou prvou triedou” boli pochované hlboko pod zem. Sadla som si k oknu, cítila som sa ako v preplnenom autobuse a čakala som, kedy mi nad hlavou preletí sliepka, alebo sa po ceste odtrhne plech z trupu lietadla. Lietadlo sa pohlo a vtedy som si prvý krát uvedomila, že idem sama do sveta. Prišlo mi to ľúto a k tomu ma lietadlo pritlačilo k sedadlu, nevedela som čo čakať a táto zmes mojich pocitov ma prinútila k plaču. Plakala som ako malé dieťa, od strachu, kam to idem, čo budem robiť. Uvedomila som si, že odteraz som na všetko sama. Nejako som predýchala štart, let bol v poriadku a bez turbulencií. Chválabohu, inak by som to už vážne neprežila. Prístatie bolo opäť trochu stresujúce. Vystúpila som v cudzej zemi a pobrala sa za davom ľudí.
Na letisku ma čakal môj známy, ktorý mi pomohol vybaviť ubytovanie ešte pred cestou. Niekoľkokrát som sa pred cestou uisťovala, či je to ubytko naozaj v poriadku. Prisľúbil mi, že budem spokojná. Bola som uťahaná ako pes, tak sme sa rýchlo pobrali do domu, s ktorým som mala byť tak nadmieru spokojná. Predtým sme ešte vybavili nejaké formality s ubytovaním, poplatky a podobne. Očakávania a predstavy sa ani zďaleka nerovnali realite. Dom (renovovaný teda určite nebol) vyzeral hrozne. Kuchyňa bola horšia ako tá, ktorú mala moja babka, kúpeľňa des – pod vaňou bola diera. V dome bola zima a nekúrilo sa, elektrina bola drahá. Na druhej strane – dostala som najväčšiu izbu… s plesňou. Pleseň bola takmer na každej stene. S piatimi chlapmi sa mi teda ,,bývalo”!
Teda poplakala som si zopár dní. Povedala som si, že to nejak vydržím. Na tretí deň som sa vzala do mesta, že si idem pozháňať prácu. Mala som asi 60 kópií životopisov. Tak som si každý deň vzala asi zo 10 a hľadala som. Pri poslednom som si vždy vydýchla. Nejako sa mi podarilo zohnať číslo do jednej firmy. Odhodlávala som sa tri dni, kým som zodvihla telefón a krvopotne sa vykoktala, že si hľadám prácu. Nebudeme si klamať, hoci som sa učila už odmalička angličtinu – 15 rokov, pri tomto telefonáte som sa teda riadne zapotila. Tento ich akcent ma ešte i teraz niekedy vyvádza z miery. Ale späť k môjmu zháňaniu práce. Dohodla som si interview hneď na druhý deň. Po necelých 2 týždňoch, kedy mi došli aj posledné peniaze, som konečne zohnala prácu. V práci som spoznala mnoho ľudí, ktorí ma utešovali a posmeľovali, hovorili mi totiž o svojich začiatkoch, ktoré neboli tiež celkom ružové. Známy, ktorý ma vtedy čakal na letisku, je asi takých 100 míľ odo mňa. Prežila som bez ujmy a takýto zážitok odporúčam každému, kto si trúfa. Samozrejme, akcentu som sa priučila, a prinútila som sa aj spíkovať, podarilo sa mi aj odsťahovať z predošlého ubytka. Dalo mi to veľa a stále mi to dáva.
Aké sú tvoje ďalšie plány po pristátí v Anglicku? Ísť hore! Študujem NVQ kurz na pracovisku – business and administration. Ďalej budem pokračovať vyšším levelom, ktorý ma povedie na manažérsku pozíciu. Potom to už pôjde ľahšie. Dúfam…
Čo hovoríš na povestné upršané anglické počasie? :) To mi celkom vyhovuje. Odkedy som tu, hoci pršalo často, stále mi to príde tak, že je tu viac slnečných dní. Zima je hrozná, ale nie je to tak večne, takže sa to dá vydržať. Príroda je tu ohurujúca.
Niekedy som ,,fed up” (mám toho dosť) z môjho mesta a vtedy sadnem s kamarátmi do auta a ideme len tak niekam aj 80 míľ do nejakého parku. Vtedy si opäť pripomeniem ako je tu krásne. Už som sa prešla po hrade, útesoch pri mori, či so stádom jeleňov len tak po lese. Čo sa týka diskoték, tie tu ja neriešim. Nie som zvedavá na ovracaných maloletých…
A čo ľudia? Som dosť nespoločenský a opatrný typ, ale až sa oťukám, tak som tu s ľuďmi v pohode. Spoznala som pár veľmi milých Angličanov a ako býva zvykom, pár sebeckých Slovákov :)
Čo sa týka Slovenska, to mi veru nechýba. Vlastne, niečo mi chýba a niečo nie. Domov volávam, píšem. Vyrastala som na dedine a chýba mi ten pokoj a môj pes. Niekedy aj rodina. Možno by mi rodina viac chýbala, ak by sme boli v pohode. Ešte som tu len rok a doma som bola dva krát, tento rok to bude vyzerať asi rovnako.
Máš aj nejaké vtipné zážitky? Vtipné? Prišla som o 300 librový depozit, lebo som naivná. A na začiatku, keď som ešte nerozumela, som povedala v agentúre, že mi smrdia nohy :)
Čo by si odkázala a poradila ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad zahraničím? Hlavne by som im odkázala, nech si zbalia kufre a nech nečakajú na pečené holuby. A ďalšiu vec: kto nadáva na Anglicko a je naspäť na Slovensku – NEUSPEL.
Ďakujem Janke za opis jej veľmi zaujímavých a očividne ťažkých začiatkov a držím jej palce a aby sa jej splnili všetky jej ciele a sny.
Žiješ dlhodobo v zahraničí a chceš zdieľať svoje skúsenosti, zážitky a pocity s ostatnými? Máš záujem vytvoriť s našou pomocou podobný článok ako je tento? Chceš poslúžiť ostatným ako vzor, motivácia a pomoc pri ich ceste za životom v zahraničí? Budeme radi ak sa nám ozveš na emailovú adresu [email protected]. Tešíme sa na tvoj príbeh!
Značky: anglicko praca anglicko praca v anglicku praca v zahranici pribehy zahranicie pribehy zo zahranicia slovaci v anglicku slovaci v zahranici zivot v anglicku
