Autor: Patrick Linhart
Mnohí Slováci, ktorí ostali „trčať“ doma sa pýtajú sami seba: Ostať či odísť? Je to jednoduché? Alebo radšej nebudem riskovať a nejako to tu doma ešte znesiem? Vydržím? Po absolvovaní prvých rokov v našej statočnej nebojaschopnej Armáde SR som sa rozhodol doslova ujsť. Pochopil som, že po páde komunizmu novovzniknutý štát nenapreduje k lepšiemu, práve naopak. Ostať doma za 5300 korún tiež nemalo žiaden význam.
Vtedy ešte na Slovensku vládol Mečiar (takzvaný otec národa – zbohom národ ak toto je jeho „otec“), ale veľa sa odvtedy v porovnaní s dneškom na Slovensku nezmenilo. Jeho žiak pán „F“ postupuje v cestičke svojho učiteľa, vlastne už predbehol aj svojho „mastera“, keďže sa veci nerobia už tak okato, ale oveľa potichšie, sofistikovanejšie a zabehane automaticky. Každopádne Mečiar bol práve dôvodom mnohých Slovákov prečo odovzdali občianky a jeho učeň zasa dôvodom na odovzdanie cestovného pasu a žiadosti o iné občianstvo.
Dorazil našu nádej na zmenu, hlavne nás, ktorí sme organizovali, či sa iba participovali na antikorupčných protestoch zo zahraničia. Po poskytnutí obetnej skrachovanej ovečky pána Ruska, ktorý už nebol chránený žiadnou politickou svorkou vlkov, sa na základe predošlej dohody s finančnými skupinami podarilo celú kauzu pekne potichučky zamiesť pod koberček a Slovák má pocit, že je všetko „OK“. Teraz sa všetci tvária, že také nekalé praktiky, aké sa dostali na svetlo božie, sa už ďalej nedejú, ale opak je pravdou.
Mohlo by vás zaujímať: Írsko novým domovom pre Slovákov
Stačí nebyť pohodlný a zbystriť zrak. No a veď aj keby niečo, je tu tá takzvaná sľúbená „istota“, a to v podobe jeho najlepšieho priateľa, s ktorým sa pozná iba nepatrných 30 rokov. Ten bol dosadený na stoličku najmocnejšieho, pána neodvolateľného, pána „vyslovovateľa verdiktov“, takže keby niečo, všetko sa uhladí zo zálohy. Za komunizmu sme aspoň mali istoty, teraz tie sociálno-demokratické „istoty“ patria iba jeho poslušným ovečkám. Sociálna demokracia, ktorá funguje v Írsku vyzerá totiž úplne inak. Ukážem vám to na príklade podpory pre občana žijúceho v Írsku, ktorý stratil prácu a má záujem podnikať, aby človek pochopil, o čo v živote prichádza.
Kto odíde posledný, nech zhasne svetlo
Je iba na vás, či chcete žobráčiť a prežívať stresujúcu každodennú realitu v krajine, kde ak niečo nadobudnete a nebudete držať „hubu“, tak o to aj bezsúdne prídete. Všetko sa to deje v „dobro“ občana ako takého a vďaka úplnej bezprávnosti štátnych aparátov. Pokiaľ ste sa rozhodli svojim tichým súhlasom proti tomuto systému už nebojovať a je vám to všetko jedno, skúste aspoň urobiť ten posledný zúfalý krok, ktorý som učinil aj ja – odíďte navždy preč.
Íri nechápali
Keď som povedal kolegovi Írovi, že na Slovensku mu môže vziať exekútorská mafia všetko, a to legálne a bez problémov, bezdôvodne a ešte aj s pečiatkou, na ktorej je hlavička štátu, neveril mi. Keď som mu povedal, že priemerný plat je 300 eur v čistom a náklady sú vyššie ako tu v Írsku vs. írskych 2000 eur, a že životné minimum na Slovensku je 65 eur oproti 800 eurám v Írsku, pričom ceny sú na Slovensku ešte vyššie, nechápavo krútil hlavou.
Zmena v jeho správaní nastala, keď sa začal smiať na mojej poslednej vete (ktorú považoval za žart), a to keď som ho informoval, že na Slovensku sa platí ešte aj za dažďovú vodu. Úsmev z jeho tváre zmizol až v okamihu, keď podľa výrazu na mojej tvári neskôr pochopil, že sa o žiaden žart nejedná.
Vedeli ste, že: Slováci majú v Írsku vlastný folklórny súbor
Slovensko vs. Írsko
Keď sa vám stane v Írsku to, že budete nezamestnaný, nemusíte sa strachovať. Štát vám zaplatí ubytovanie, lieky, náklady na prepravu a ešte vám strčí cca 190 eur do vrecka. Týždenne samozrejme. Potom vám ponúkne kurz alebo školu, počas ktorej vás naplno podporuje spomínanými výhodami a finančnou čiastkou.
Keď doštudujete a rozhodli ste sa stať živnostníkom, Írsky štát vám ponúkne túto finančnú podporu ešte na ďalšie dva roky, aby ste mali čas svoje podnikanie rozbehnúť. Vybavia vám za štátne peniaze vašu kanceláriu, pripravia vám podnikateľský zámer a pomôžu vám rozbehnúť podnikanie rôznymi podpornými programami a kurzami, samozrejme zdarma.
Netvrdím, že máte utiecť
Pravdaže, počas tých dvoch rokov platia naďalej vašu týždennú podporu priamo na účet v banke. Ak potrebujete pomoc, zavolajú vás na kávičku (to je ten rozdiel pani za zamrežovaným okienkom s pokrikom „Čo chcete, nie sú úradné hodiny!!!”), a vysvetli sa vám všetko, čo vám nie je jasné.
Netvrdím, že máme všetci utiecť do krajín ako sú Írsko, UK, Nemecko, alebo Rakúsko kvôli sociálnej podpore. Toto je iba príklad toho, ako to funguje, keď stratíte prácu, a to nie vašim vlastným pričinením (prepúšťanie zo strany zamestnávateľa atď.). Pokiaľ ste z práce totiž odišli sám a dobrovoľne, tieto sociálne výhody vám žiaden zo spomínaných štátov nedá.
A čo teda ak chcete v zahraničí podnikať?
Založenie živnosti, napríklad v takom Írsku trvá cca 60 sekúnd strávených na internete, a to za úbohých 20 eur. Zdá sa vám to ako sci-fi? To iba preto, pretože nežijete v právnom štáte, ktorý dbá o občanov. V tomto štáte ani nemáte vedomie o tom, ako to funguje v zahraničí a ako by to mohlo fungovať aj na Slovensku.
Pokiaľ ste z týchto informácií o podpore živnostníkov v zahraničí v miernom šoku v porovnaní so slovenským systémom, ktorý úspešne zlikvidoval polovicu živnostníkov nadsadenými daňami. Veď šlo o to zlikvidovať malých podnikateľov, aby ich nahnali do fabrík, a tak títo roboti teraz slúžia „väčším záujmom“.
Musíte bojovať
Ak budete snáď nespokojnou ovečkou, bude vám povedané, že si za to môžete sami. Moja vina, moja vina, moja preveľká vina…Presne ako nám vymieľali hlavy v kostoloch, kde sa robila (a robí) politika i naďalej, presne tak to funguje na ľuďoch i v politike vládnucej garnitúry.
Máte teda iba dve základné možnosti, ostať a bojovať, alebo odísť a bojovať naďalej, ale zo zahraničia. Ja totiž nie som za to, aby ľudia pred týmto problémom utiekli. Ale ako sa majú postaviť proti politickej mafii, keď sa predierajú každodennými problémami? Politická garnitúra dáva ľuďom vzor – okrádajte iných. To je presne to, čo chcú – aby sme sa navzájom na Slovensku vyvraždili, ukradli si majetky, podvádzali seba samých navzájom. Ja som sa osobne rozhodol pre iný krok, a to odísť do zahraničia kvôli finančnej istote a naďalej viesť proti tejto zberbe spoločné hnutie, v ktorom sú tisíce zahraničných Slovákov.
Začínate uvažovať o zmene? Dobre, to je totiž prvý krok ku zmene
Ešte musíte prekonať všetky výhovorky. Tu je zoznam tých najčastejších:
- Som z pobožnej rodiny, veriaci a nedokážem odísť od svojich blížnych, ktorí ma tu potrebujú
Túto vetu mi povedal jeden „dedinský chlapček“, ktorý mal ísť pracovať do Írska ako žeriavník za 5000 eur mesačne. Bol to chlapček, ktorý mal v obľube trošku inú svorku vlkov, a to s názvom KDH. Rozhodol sa ostať doma „pomáhať“. Do roka prišiel o dom vďaka nespravodlivej exekúcii, šitej pekne na mieru zákazníkom. No a tu je moja celková reakcia.
Myslím, že je tu asi zbytočné hovoriť o veciach ako 7-me božie prikázanie „Nepokradneš“ a 10-te zároveň „Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo je jeho“, keďže sa ním neriadia ani exekútori a dokonca ani samotní páni „kresťania“ z KDH, ktorí si ľahkovážne upečú prasiatko v deň pôstu. Hlavne, že je čo oslavovať.
Napokon veď naše vlády sa vždy riadili dobráckym prikázaním „pomôžeš blížnemu svojmu“, a to hlavne takému, ktorý ti pomôže spiatočne Rebat-om (spiatočnou splátkou) v podobenstve 10% na schránkovú firmu spriaznenej duše. Veď v ústave Slovenského štátu je nepísané „podobenstvo pomoci“ občanom, a to hlavne robotníckej triede vo veku 20 až 40 rokov, ktorí chodia pravidelne do práce za „mzdu na prežitie“, aby mohli naďalej fungovať a pracovať. Tí nie sú až tak príliš chorí, a ak aj áno, iba dočasne, pričom sponzorujú farmaceutický biznis, čo je zase pre štát veľmi výhodné. Hlavne, že budú po „vyliečení“ (čiže oddialení vzniknutého problému na neskôr) zase poslušne pracovať.
Takéto „podobenstvo pomoci“ je podané aj naďalej ľuďom chorým, vyradeným zo zoznamu schopných práce. Túto marketingovú stratégiu, akou je napríklad zdražovanie onkologických liečiv zo strany zásob o nepatrných 1000 % firmou Penta je v tichosti podporované aj dnešnou vládou, keďže nepodnikla žiadne kroky k pozastaveniu týchto úžerníckych taktík. Keď nepracuješ, zdochni. To by si mala dať dnešná vláda vyvesiť pod Slovenský znak v parlamente. Takéto čudesné „podobenstvo pomoci“ tu je pre občanov, ktorí si „od-robotovali“ napríklad 30 rokov v hutiach či závodoch a teraz sú umierajúci doma pri televízoroch, ktoré im dobrovoľne naďalej vymývajú hlavu a nútia k úplnej nečinnosti.
- Som chorý, môj zdravotný stav mi to nedovolí
Ak ostaneš doma, určite sa ti tvoj stav zlepší. Doktori, čiže predajcovia liečiv si na tebe zarobia svoje percentá a ty nebudeš chápať, prečo sa nevieš z toho stavu dostať. Keďže všetko minieš na podporu úžerníckych finančných skupín, ostanú ti iba „drobné“ na životosprávu. No a za tie drobné si zase môžeš nakúpiť lacnú chémiu v plastových obaloch z takzvaných potravín, ktoré ti budú zabezpečovať to, že budeš i naďalej chorý a udržiavať ťa pri živote. Ak zomrieš, biznis sa začne zase niekomu inému. Pre štát si iba číslo občianky.
- Mám rodinu, preto nemôžem odísť
Práve to je dôvod k tomu, aby si odišiel a svoju rodinu začal finančne zabezpečovať. Pred pár rokmi ku mne prišiel pár s dieťaťom, boli z východného Slovenska, tak ako aj ja. Pomohol som im a posledná správa o nich, ktorú mám je tá, že vlastnia dve reštaurácie na juhu Írska a majú už ďalšie auto po tom, čo si kúpili dom. Takže pokiaľ budeš zo Slovenska odchádzať, nezabudni so sebou vziať i rodinu.
- Mám tu byt
Predaj ho ešte pred tým, ako ho nechránené „zožerie“ podlý exekútor. Môjmu známemu sa stal prípad, že sa vracal po 6-tich rokoch domov a nepasoval mu kľúč do zámku na vlastnom byte. Stačilo jedno krivé obvinenie z neplatenia výživného a veselo sa kradlo s pečiatkou štátu. Teraz sa tak akurát môže sťažovať. Jeho súdny boj so štátom z tohto bezdomovca už späť normálneho človeka nespraví a je to ako bojovať proti nedotknuteľnému božstvu sídliacemu na vrchole Olympu. Ako má ten človek bojovať proti niekomu, keď na to nemá ani cent? Takže nezabudnite predať svoju nehnuteľnosť a kúpte si inú, ale už v právnom štáte. V Írsku vám na majetok nikto nesiahne. Zákony sú tu robené pre ľudí, nie proti nim, ako je tomu na Slovensku.
- Nemám dosť financií
Do Írska som prišiel so 100 dolármi vo vrecku od mojej babičky. Stačí takáto odpoveď? Netvrdím, že to stačí, ale ak je človek šikovný a má dobrú cestnú povahu, je u otvorených Írov vítaný a naskytne sa mu i pomoci. Tu nie ste na Slovensku, kde by ste museli spať bez peňazí vonku na zrušenej električkovej trati pod bratislavskou železničnou stanicou.Nikoho týmto nepresviedčam, ak si človek typu pohodlný a myslíš si, že keď odídeš, staneš sa bez námahy milionárom, zabudni na to. Radšej ostaň doma a nikam nechoď. Pokiaľ máš ale „drive“ a plné zuby neprávosti, si frustrovaný a vieš, že v živote si schopný dokázať aj niečo viac, tak v nasledujúcom článku ti prezradím úskalia odchodu zo Slovenska a dám aj rady ako v Írsku začať a čomu sa vyvarovať.
Patrick Linhart