Nasledujúci rozhovor s Marekom slúži podľa mňa viacej ako motivácia, hlavne čo sa týka prekonávania zdanlivých prekážok ako napríklad jazyk, prehľad ohľadom práce a platov a možno aj malé upozornenie čo sa týka rôznych agentúr poskytujúcich prácu v zahraničí. Prečítajte si, ako sa Marek za pomerne krátku dobu prepracoval k svojmu cieľu a precestoval pri tom veľkú časť krajiny. 

Marek, povedz nám pre začiatok kde práve si a kde všade si už bol. Momentálne som na Tenerife (Los Cristianos). Bol som na Ibize, v Madride, v Benidorme, v Marbelli a v Cartayi, no moje dobrodružstvo sa začalo v malej dedine Villarte de San Juan. Vo všetkých mestách som žil a pracoval.

Ako si začínal a ako dlho tu už si? V Španielsku som už tri a pol roka, prišiel som sám a žijem sám. Začal som pracovať na poliach pri zbere úrody, keďže som vôbec nevedel jazyk a nepoznal krajinu. Dnes pracujem ako barman.

Prečo si odišiel a ako si sa pripravoval? Na Slovensku som sa začal nudiť, chcel som spoznať niečo zo sveta a skúsiť si život v zahraničí. Na cestu som sa nijako zvlášť nepripravoval, zbalil som sa a išiel. Tých pár informácii čo som potreboval som mal z internetu. Môj plán bolo naučiť sa jazyk a pracovať v turistickej oblasti blízko pláží.

 

 

Čo platy a práca v Španielsku? Platy v obore v ktorom pracujem sú od 900,- do 1 400,-€, podľa spoločnosti a pozície. Tu na Tenerife je to okolo 800,- až 1 200,-€. S tou prácou je to už ťažšie. Ako všetci vieme, Španielsko na tom nieje veľmi dobre, ale mám skúsenosť, že kto chce a vie pracovať tak si prácu nájde. Mne sa nestalo aby som si nevedel nájsť prácu. Samozrejme na jar, keď začína turistická sezóna, je ľahšie si prácu v turistických oblastiach nájsť.

A čo domáci? Sú naozaj takí, ako o nich občas počujeme? Ľudia sú milí, priateľskí, zábavní, ale sú leniví a neporiadni. Domácich poznám veľmi veľa, stretával som sa skoro len s nimi. Sú to srdeční ľudia, ktorí keď môžu – pomôžu, ale musím povedať, že mladá generácia je skazená drogami, alkoholom a zlou výchovou. Samozrejme, že nie všetci, ale polovica určite. Preto nevidím pre Španielsko veľmi ružovú budúcnosť, samotní zamestnávatelia hovoria, že Španieli sú najhorší zamestnanci.

Čo povieš na krajinu ako takú s jej prírodou? Keďže som sa väčšinou pohyboval po strede a juhu krajiny, o kráse prírody veľmi hovoriť nemôžem. Je to také polosuché kamenisté prostredie. Pobrežie krajiny je pekné, plné pláží a zatiaľ najkrajšie miesto kadiaľ som šiel je ostrov Formentera v Stredozemnom mori. Je to maličký ostrov vedľa Ibizi s najkrajšími plážami z bieleho jemného piesku a s čistou priezračnou vodou. Proste raj na zemi. Od apríla až do novembra tu je veľmi pekne, slnečno a teplo. V zime je zima, na severe sneží a na zvyšku prší. Na Tenerife, kde som momentálne, je celý rok teplo. Teraz sa tu dá cez deň opaľovať, no večer si treba dať mikinu.

Aký je tam život, zábava? Zábava, tak to hej, ľudia sú tu viac otvorení, je tu viac barov, viac života, ľudia chodia viac jedávať von, na kávičku, a tak ďalej. Čo ma šokovalo? Napríklad keď som došiel v prvých týždňoch, v kalendári bolo meno Juan a dedina v ktorej som býval sa volala Villarta de san Juan, po ich patrónovi. Takže na jeho sviatok bolo všetko, ale naozaj všetko, zatvorené asi 4 dni. Človek nemal ani kde chleba kúpiť a celé 4 dni sa oslavovalo.

Ďalší šok pre mňa bola dedinka El Rocio na juhu Španielska v Andalúzii medzi Sevillou a Huelvou. Nie sú tam cesty, len piesok a je to niečo ako pútnicka dedinka, kam chodia ľudia za zábavou, prenajímajú si tam na víkendy a sviatky domy, ktoré sú konštruované na oslavy, premávajú sa bežne na koňoch.. no proste zážitok. Keď je veľký sviatok, všetko sa naplní ľuďmi čo pijú a oslavujú.

Pravidelne sa pýtam aj na Slovensko. Chýba ti? Slovensko mi, samozrejme, chýba, najmä ľudia – moji kamaráti odmalička. Takých ľudí už nenájdete nikde. Tiež mi chýba rodina. Domov chodím ako sa dá, prvýkrát po roku a pol, ale teraz tak dvakrát do roka.

Máš aj nejakú zaujímavú príhodu zo života v Španielsku? Stalo sa mi veľa zaujímavých, vtipných, akčných aj tvrdých vecí, spomeniem jednu. Bol som čerstvo v Španielsku, asi tri týždne. Učiac sa z knihy španielsky sme čakali kedy začne zber papriky. Jedno ráno prišiel do budovy kde sme bývali jeden starký, že má prácu pre jedného z nás na deň. Potreboval doviesť koňa z jednej dediny do druhej. Keďže som už čo to španielsky vedel, tak som sa podujal, že idem. Peniažky sa mi zišli. Postarali sa o mňa veľmi dobre, no prekvapenie bolo to, že vzdialenosť medzi týmito dedinami bola 42 kilometrov. Hahaha, takže keď rozprávam tento príbeh, tak hovorím, že som išiel 42 kilometrov s koňom za ruku :D Pretože som ho viedol, nie jazdil. Skoro nás zrazil autobus, keď sa mi na jednom mieste splašil, ale nakoniec sme obaja šťastne došli.

Prvýkrát na ten zber úrody si išiel cez agentúru, že? Áno a môžem povedať, že sú to obyčajní zlodeji. Vypýtali si 200,-€ za sprostredkovanie práce a 100,-€ za ubytovanie. Platilo sa vopred a nakoniec som musel ubytko ešte raz platiť tam. Nedali mi žiadne info, len že na letisku ma bude niekto čakať. Nečakal nikto a po polhodine prišla sms od nejakej Češky žijúcej v Barcelone, že mám ísť na autobusovú stanicu a odtiaľ busom do Villarta de san Juan a keď prídem, mám napísať. Správa bola odoslaná cez internet.

Predstav si, že si prišiel do 6 miliónového Madridu a máš ísť nejak metrom na autobusovú stanicu. Keďže sme prileteli večer a kým sme našili spojenie a dorazili na stanicu, bolo 22:00. Pýtam sa na autobus, seňora za pultom mi s vypúlenými očami a lámanou ,,špangličtinou” hovorí, že autobus má odchod práve teraz a nech bežím, lebo je to posledný.

Samozrejme sme to nestihli (,,sme”, pretože cez tú istú agentúru so mnou išiel jeden asi 20 ročný chlapec). Keďže stanicu na noc zatvárali a nemali sme veľa peňazí na míňanie, rozhodli sme sa prenocovať na letisku. Na druhý deň ráno sme išli na stanicu, nasadli na bus a prišli do dediny. Napísali sme správu a asi po hodine prišiel starý, 20 ročný mercedes, z ktorého vystúpil Arménec ako zo zlého filmu a vtedy mi došlo, že moje dobrodružstvo bude tvrdá skúsenosť, čo sa samozrejme aj potvrdilo.

Ako si sa popratal s jazykom? Učil som sa vždy, keď som mal voľno, z knihy pre samoukov. Chcel som rozumieť svetu okolo, rozprával som sa so starými ľuďmi z dediny, často o tých istých nudných veciach, len aby som napočúval jazyk. Musím povedať, že španielčina je veľmi ľahký jazyk na výslovnosť aj gramatiku a zhruba po polroku som sa už v pohode dorozumel a po dvoch rozprávam plynule.

Slová na záver? :) Kto má rad teplo, tak určite Španielsko. Pre turistov raj, pretože sa dá nájsť všetko možné, od pokoja, po párty. Tí čo by tu chceli žiť, nech nikto nečaká, že tu padajú pečené kuratá z neba rovno do úst, treba makať a len ten, kto chce a vie pracovať si so šťastím môže nájsť prácu. Určite nikomu neradím ísť pracovať do Španielska na pole na zber ovocia a zeleniny, je to ťažká práca a nezaplatené, keďže je tu plno Rumunov, Rusov, Arménov a tak ďalej, ktorí vás zderú z kože. Štúdium určite odporúčam, ak sú peniažky, študentom sa bude žiť ako v raji :)

Ďakujem Marekovi za rozhovor a prajem mu veľa šťastia v ďalšom živote, nech bude kdekoľvek. Marek je ďalším dôkazom toho, že do zahraničia sa dá odísť a uchytiť aj bez perfektnej znalosti jazyka či extrémnej zvláštnej prípravy. Samozrejme, chce to odvahu, odhodlanie, vytrvalosť a asi aj kúsok šťastia, ale o tom to predsa je, nie?