prístav Stavanger

Jakub je jeden z tých ľudí, ktorí si na začiatku museli prejsť rôznymi skúškami kým dosiahli svoj sen. Prečítajte si o jeho pobyte v Anglicku, Nórsku, návrate na Slovensko a návrate do Nórska. Od bývania vo vlhkej pivnici a varenia pre robotníkov na stavenisku až po spokojný život a predĺžené víkendy s priateľkou vo Švédsku či Paríži.

Ešte ako kuchársky učeň na Združenej strednej škole v Banskej Bystrici som spolu s partiou spolužiakov dostal možnosť vycestovať na prázdninový pobyt do UK (Anglicko). Tam sme pracovali tri mesiace v rôznych reštauráciach či hoteloch. Táto skúsenosť mi ukázala, že som dostatočne sebestačný a bolo rozhodnuté. Moje pomaturitné plány sa začali sústreďovať za slovenské hranice.

Po čase však Anglicko stratilo na atraktivite a po necelých dvoch rokoch v decembri 2007 som sa vrátil späť na Slovensko. Vedel som však, že cestovať som neprestal. Od maturity som bol registrovaný v agentúre, ktorá ponúkala prácu v Nórsku. A to bol môj veľký sen. Krajina plná snehu a zimy, polárna žiara, nádherná príroda a priateľskí ľudia.

Veci v agentúre sa pohli vcelku rýchlo keďže som bol pripravený vycestovať kedykoľvek. V máji 2008 som spolu s bývalou priateľkou sedel v autobuse do Prahy a odtiaľ s vetrom v krídlach do nórskeho Stavangeru.

Prvý šok nastal hneď večer po prílete, keď ešte o 23:30 svietilo slnko a sused kosil záhradu.Trvalo pár dní kým sme si zvykli a zorientovali sa. Ako dnes si pamätám prvý deň v práci. V agentúre mi dali zlú adresu, takže hneď ráno som sa stratil a asi po hodine blúdenia v priemyselnom parku a štyroch cigaretách ma musela prísť hľadať moja nová šéfka. Našťastie ako všetci Nóri prišla s úsmevom na tvári. V dome kde sme bývali to šlo celkom hladko. Pár Slovákov plus dva páriky z Poľska a Litvy tvorilo vcelku zaujímavú atmosféru a nejaká tá zábava sa strhla aj v utorok večer. Veď čo, všetci sme mladí, hádam niečo vydržíme. Bohužiaľ, túto loď sme museli opustiť po šesť mesačnom pobyte z dôvodov, ktoré nie sú verejného charakteru.

 

Znovu doma

Celá rodina šťastná-prešťastná, mama varila trojchodové obedy sedem dní v týždni a snažila sa využiť každú možnú chvíľu so svojim navráteným deckom. Veď to ju prejde .Vždy som sa snažil zavítať domov asi každé štyri mesiace, no moja mama bola aj tak zakaždým vo vytržení. Pre mňa však návrat domov nebol o maminej starostlivosti. Bolo to tak trochu trápenie. Súboj: “Úrad prace” verzus “zle platená práca” vyhral tretí súťažiaci: “živnosť”.

Na okresnom úrade práce som sa zaregistroval do programu, ktorý ponúkal začínajúcim podnikateľom(živnostníkom) finančnú pomoc. Protihodnota tomu bol úpis diablovi na dva roky, vlastne nie, s Diablom sa dá jednať. Namiesto sociálnych dávok(alebo čo to je) som sa rozhodol „podnikať“ a tým som slovenskú vládu na dva roky zbavil zodpovednosti za moju osobu. Svojim podpisom som sám seba odpísal na dvojročné otročenie. Pracoval som na živnosť pre živnostníka. Žiadne veľké podnikanie sa teda nekonalo.

Fakt som nemal žalúdok pozerať každý večer správy a vidieť ako Ficovi rastie brucho, kým to moje sa stráca spolu s úsporami a zabehnutým životným štandardom. Pre moju osobu neúnosnú slovenskú situáciu vyriešila v apríli 2010 ponuka znovu odísť do Nórska. Práca v rybacej fabrike síce nieje svetoborná, ale bola svetlom na konci tunela.

Nórsko

O mesiac neskôr sme už s priateľkou sedeli v nabalenom aute s cieľom neďaleko Trondheim-u. Cesta vrátane trajektu zaberie okolo 30 hodín, ale čo na tom? Vraciame sa do Nórska, to sme predsa chceli. „Miesto činu“ – ostrov vzdialený par hodín autom z Trondheimu – je ľudoprázdny. Plocha rovnajúca sa skoro polovici Slovenska je obývaná štyrmi tisíckami ľudí. Bol som pripravený na všetko, strávil som pár mesiacov v Stavangeri obklopenom farmami a malými dedinkami, ale takúto pustatinu som fakt nečakal. V záhrade sa nám pásli srny. Pravdepodobnosť, že cestou do práce jednu zrazím, bola asi 100 krát väčšia ako stretnutie s človekom . Prichádzalo leto, bohužiaľ nie v Nórsku. Denná teplota okolo 14 stupňov, vietor a občasný dážď, to bolo naše leto na ostrove. 

Na jeseň som sa mal presťahovať na pevninu a začať variť pre robotníkov. Našťastie šéf bol ochotný a zobral ma na návštevu nového pracoviska a bydliska v jednom. Kantína pre asi 100 ľudí, jedlo 3x denne a ja sám v kuchyni. Môj akože byt bol jedny dvere za kuchyňou. A už som spomínal, že to bolo stavenisko mimo civilizácie a celá budova postavená z unimo-buniek? Kto si myslí, že som sa tešil do práce, veľmi sa mýli. Zastavili sme sa na pár dní v Stavangeri, poznali sme tu ľudí, páčilo sa nám tu, takže ako náhradná alternatíva bolo toto miesto ako stvorené.

Sťahovanie

V Stavangeri som si našiel prácu „na blind“ za dva dni. Priateľka mala smolu, ale napriek tomu sme sa rozhodli riskovať a presťahovať sa. K bytu mi pomohol vtedajší nový šéf. Hrôza? Slabé. V prvej chvíli som si myslel, že presne v tomto byte natáčali film SAW 1. Vlhká, tmavá pivnica plná špiny po predošlom nájomníkovi. Bohužiaľ, nemali sme na výber. Mal som pred sebou ešte dva týždne prázdnin, takže som začal intenzívne pátrať po novom bývaní, priateľka po práci. Pri hľadaní bývania v Nórsku je angličtina väčšinou na obtiaž. Domáci väčšinou reagovali slovami „už je to prenajaté“ okamžite ako som sa predstavil a vysvetlil, že nehovorím nórsky. Celé sťahovanie a nový začiatok v Stavangeri nás vyšiel draho, ale toto nie je článok o peniazoch. Ok, tak pre zvedavých : cca 5000€.

Dnes

Dnes žijem v Nórsku štvrtý rok. Mám stabilnú prácu, ktorá síce nie je najlepšia na svete, ale lepšia ako predstava vývarovne niekde mimo civilizácie. Žijeme pokojný, bezstarostný nórsky život s „občasnými výpadmi“ – víkend vo Švédsku alebo predĺžený víkend v Paríži. Neprišiel som do Nórska aby som si napchal vrecká a odišiel domov. Návrat na Slovensko neplánujem. Zostávam v Nórsku a mám na to pár dobrých dôvodov, medzi ktoré patrí hlavne priateľka, ktorá nie je Slovenka a pohodlie – sem by som zahrnul sociálne a finančné istoty. 

Pre mňa to znamená, že ma nemusí po výplate bolieť hlava z rozmýšľania ako peniaze použiť, aby som prežil. Kúpim a zaplatím čo treba a ešte vždy môžeme s priateľkou stráviť víkend v Paríži a niečo odložiť. Politická situácia na Slovensku mi príde ako legálne zlodejstvo a to je jeden z najpodstatnejších dôvodov, prečo sa domov vrátiť neplánujem. Aj keď Slovensko je a stále bude mojim domovom. 

V Nórsku sa mi páči po každej stránke. Všeobecne známa krásna príroda, milí ľudia. Stravovanie nie je tak veľmi odlišné od toho slovenského, aj keď nájdu sa určité výnimky a samozrejme more a jeho plody robia rozdiel do slovenskej kuchyne. Zákony v Nórsku nie sú oproti tým slovenským o nič prísnejšie. Akurát vymožitelnost práva pre jednotlivca je oveľa jednoduchšia. No v zásade ľudia zákony rešpektujú a dodržiavajú. Rozdiel je asi len v pokutách. Tie nórske sú fakt „mastné“. Pre zaujímavosť, močenie na verejnosti vyjde na 6000 Nok, čo je asi 800€. Za volantom vládne disciplína, aj keď smerovky sú väčšinou len zbytočnosť, keďže Nóri ich nepoužívajú. Rýchlostné limity sa dodržiavajú skoro striktne a chodci na prechode majú výsostné právo prednosti, čo aj patrične využívajú.

Pár otázok na záver

Chýba ti Slovensko? Jasné, že Slovensko mi chýba. Nič sa nevyrovná maminým haluškám, zlyžovaným Tatrám a slovenskému chladenémuSnažím sa Slovensko navštevovať 2x ročne, keď je možnosť aj častejšie. Všetko závisí od pracovného vyťaženia.

Stalo sa ti tam niečo zaujímavé, vtipné, akčné,.. ? Ešte v UK sa mi stalo, že som počas nakupovania telefonoval s kamarátom a komentoval krásne krivky slečny tlačiacej košík okolo. Odpoveď „ten zadok ti rozumie“ ma vyšokovala natoľko, že som zabudol nakúpiť polovicu potrebných vecí. 

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by chceli túto krajinu navštíviť, prípadne tam žiť ? Návšteva je niečo úplne iné ako prísť niekam žiť, takže aj rady a požiadavky sa rôznia. Každopádne internet, známi, atď. Otázka nič nestojí a „radšej sa spýtať a byť hlupákom 5 minút, ako to neurobiť a byť hlupák celý život“.

Jakub od nového roka plánuje začať s podnikaním, tak mu držím palce nech mu to vyjde a takisto ďakujem za zaujímavý príspevok. Ak by vás zaujímalo niečo, čo sa do článku bohužiaľ nezmestilo, napíšte svoju otázku do komentárov.

Ak sa vám príbeh alebo celkovo projekt ZbohomSlovensko.com páči, prosím podporte ho zdieľaním. Ďakujem.