Mariana je v Nemecku zatiaľ len tri mesiace, ale už je rozhodnutá, že tu ostane a založí si rodinu.

V Nemecku bývam s priateľom v byte, prišla som sem za ním, pretože tu dostal pracovnú ponuku. Cestu som nijak zvláštne neriešila, jednoducho som sa normálne pobalila na dlhšiu dobu a odišla. Prácu som nemala, ale do týždňa som si ju hneď našla. Máme v pláne založiť si s priateľom rodinu a ostať tu žiť. 

Z Nemecka mám dobrý pocit. Je to ako na Slovensku, všade sú dobrí a zlí ľudia. Aj keď sa mi zdá, že tu sú viac ľudský a otvorenejší. V meste je to ako vo veľkomeste :) ale okolie, okolité dediny a malé mestá sú veľmi krásne a o prírodu sa poctivo starajú. Žiadny kultúrny šok som nezažila :) 

A čo Slovensko? Slovensko mi asi ani nechýba, hlavne cigáni nie. Ale rodina a priatelia samozrejme áno. Sme v kontakte vďaka modernej technike a Skype-u :) Doma som od kedy som tu ešte nebola, ale o polroka asi pôjdem. 

Čo odkážeš ľuďom, ktorí by chceli prísť do Nemecka? Nech sa neboja ničoho, tuná sú samí zahraniční ľudia a mám pocit že nik nevie veľmi dobre a bezchybne po nemecky :) 

Martina sa momentálne nachádza už tri mesiace v Nemeckom meste Bad Tölz, južne od Mníchova. Čo nám zatiaľ vie porozprávať o svojom pobyte?

Prišla som sem s kamoškou, ale asi sa chcem radšej osamostatniť. Za pár týždňov chcem odísť do Mníchova. Začiatky sú veľmi ťažké, niekedy si človek nemôže vyberať. Napríklad momentálne bývam v pivnici :) 

Čo ma viedlo k tomuto rozhodnutiu? Fú, slovenská kríza a fakt, že mi peniaze nestačili ani na prežitie a to som pracovala v Bratislave.

Do Nemecka som prišla na blink. Jedného krásneho dňa som dala v práci výpoveď, zbalila kufor a odišla do Nemecka. 

V Nemecku sa mi páči, je tu iný život. Chcela by som sa tu tak zariadiť a ostať tu žiť. Ale čo bude, neviem. 

Keď som sa jej spýtal, aké má pocity z ľudí, odpovedala: Nemám žiaden pocit, všade sú dvojtvárny a nestretla som ich tu veľa, ale neskôr dopĺňa, ľudia tu sú ochotní a pomáhajú jeden druhému. Páči sa mi, že títo bavorskí ľudia, či už mladí alebo starí, sa nehanbia a chodia v krojoch, hlavne v nedeľu a sviatky, všade kde sa dá :) A mám pocit, že Nemci veľmi nepoznajú našu slovenskú srandu a väčšinou berú všetko vážne. Ale tým, že som tu ešte krátko, moc veľa ľudí zatiaľ nepoznám. 

Ale za jedno stretnutie som neskutočne vďačná a to za jedného Slováka, ktorý nám pomohol keď sme prišli a nemali sa kde ubytovať. Čo sa týka ubytovania, je tu strašne ťažké nájsť si niečo na bývanie. Ale príroda a okolie sú krásne. Sú tu Alpy, tak nemám slov :) Boli sme sa aj napríklad pozrieť v stajni s koňmi. 

Slovensko mi chýba. Moja rodina, moja dedina, aj Bratislava v ktorej som bola dva roky. 

A čo Maťa odkazuje ľuďom, ktorí by sem možno chceli prísť?

To je zaujímavá otázka. Určite sa tu majú prísť na čo pozrieť, Alpy sú neskutočné a krásne. Je to výborná skúsenosť čo sa týka štúdia jazyka. Najlepšie sa jazyk naučia v krajine, kde sa ten jazyk používa. Na Slovensku ho podľa mňa nemajú kde využiť. A tí čo tu chcú žiť.. netreba váhať zbaliť kufre a odcestovať. Ja som možno mala len šťastie, že som niekoho tak dobrého ako je Adam stretla, som mu nesmierne vďačná za pomoc, ale treba riskovať. Kto neriskuje, nič nemá. (a nič nezmení, pozn.autora).

Martina v tomto čase pracuje v oblasti gastronómie, ale jej vysnívanou prácou je buď práca s deťmi v nemocnici, alebo v oblasti kozmetiky.

Ďakujem jej za rozhovor a prajem veľa šťastia k novému štartu do života v Nemecku a verím, že sa jej do Mníchova čoskoro podarí presťahovať a nájsť si prácu, kde bude spokojná.

Pokiaľ máte aj vy, alebo niekto z vašich blízkych, skúsenosť so životom v zahraničí, ktorú by ste radi zdieľali s ostatnými, neváhajte ma kontaktovať na email [email protected] so ZBOHOM SLOVENSKO v predmete. Budem sa tešiť na vaše zaujímavé príbehy a zážitky!