Juraj žije v Írsku už 9 rokov, dnes býva so svojou manželkou vo svojom vlastnom dome, ktorý si tam postavil a celkovo sa cíti viac ako Ír než Slovák. V čase krízy sa naučil po nórsky a strávil nejaký čas v Nórsku, preto sa v nasledujúcom príspevku dočítate niečo aj o tejto krajine a malé porovnanie s Írskom. 

Čo ťa viedlo k tomu, odísť zo Slovenska do zahraničia? Keď som mal 7 rokov a už som vedel ako tak čítať, veľmi ma zaujímali najmä zemepisné knihy. Tak ako iné deti som sa učil hlavné mestá štátov a sníval, že keď budem veľký, tak odídem – napríklad do Kanady. 

Zlý a demotivujúci školský systém na Slovensku ma robil iba viac a viac zatrpknutejším. Cítil som, že takto život nemôže vyzerať a keď som mal 19 rokov, tak som odišiel do Ameriky. Možno ešte stále fungujú tie programy ako Camp America alebo Work & Travel. Tak som sa dostal do USA na 4-mesačné víza. Veľmi sa mi tam páčilo a už som s kamarátom Poliakom sníval, že pôjdeme do San Francisca k jeho rodine. Rodičia ma ale odhovorili a vrátil som sa naspäť na Slovensko. Bakalára som dokončil v Júni a v Auguste 2005 som odišiel do Írska. 

Cez tie roky som v Írsku pracoval, študoval na Univerzite, podnikal, oženil sa a postavil dom. Cez krízu som sa naučil po nórsky a skúsil šťastie aj tam. A stalo sa to isté.. stretol som najlepších ľudí na svete. A hlavne o nich bude tento blog. Bez Írov alebo Nórov by sa mi nedarilo tak, ako sa mi darí dnes. 

Aké si mal očakávania a plány? Očakávania boli veľmi mizerné, veľmi som sa netešil. Vedel som, že budem zarábať 9.30,- eur na hodinu. Predstavoval som si, že budem žiť v nejakých šedých internátoch a odpočítavať dni domov. Stalo sa mi ale to, čo sa stalo mnohým spolukrajanom – totálne nás oklamala agentúra. Prileteli sme do Dublinu v sobotu v noci. Nemali sme ubytovanie ani prácu. 

Tak nejako sme si našli hostel a odišli na juh do Co.Cork. 

Len tak som si vykračoval po ceste z domu do obchodu, keď pri mne zastavil taxík. Sedel v ňom muž, asi 70 rokov starý. Zobral ma a začali sme debatiť. Povedal som mu, čo sa nám stalo.. on sa ma opýtal, či mám CV, že jeho syn má v dedine veľký supermarket. Na druhý deň ma volali na interview, začínal som v pondelok. Pretože nemali pre mňa uniformu, tak ma majiteľ zobral ku krajčírovi kde mi dali ušiť oblek. Úplne neznámi ľudia..

Cítil som ako 22 ročný, že sa domov už nechcem vrátiť. Všetci sa mi smiali, že ma to prejde, ale som tu bez prestávky už deviaty rok a cítim sa tu úplne ako doma. 

Čo Tvoje vzťahy s domácimi a Slovákmi v Írsku? Manželka je Írka a na to, že to bol môj prvý vzťah tak mi to vyšlo a mali sme nedávno šieste výročie svadby. Ona je môj najlepší kamarát, biznis partner, sparing partner v posilňovni a vo všetkom, čo robím. Našiel som ideálneho partnera v Írsku. Musel som ale obetovať všetko. Takto to v živote býva.. 

Čo sa týka Írov, už medzi nami nie je žiadny rozdiel. Ja som Ír, či to chcem alebo nie. Pretože som stále iba s Írmi a som už dlho v čisto írskej rodine. 

Mám tu dvoch kamarátov zo Slovenska. Ale to je všetko. Komunite som sa skôr vyhýbal. Ja proste nemám protiliek na tú negativitu a vždy ma Slováci v zahraničí skôr demotivovali. Komunizmus bol založený na závisti voči bohatým ľuďom a to je naša národná vlastnosť. 

Íri a Nóri mi vždy priali a pýtali sa ,,čo môžem pre Teba urobiť”. Jednali so mnou ako s kráľom či to bolo v Írsku alebo Nórsku. Nikdy im to nezabudnem a deti budem vychovávať v humanistickom duchu. 

Chýba ti Slovensko? Slovensko mi chýba, to je jasné. Ale už to nie je také ako prvé roky. Vtedy som v tom veku 22-25 rokov naozaj emocionálne trpel. Ale to patrí k životu v zahraničí. 

Teraz som tu doma a na Slovensku som cudzinec. Hlavne čo sa týka priorít a pohľadu na život. Domov chodím raz za rok. Predsa len chcem spoznávať aj iné krajiny a často chodíme do Nórska. 

Žijem v idylickom západnom Írsku. Žil som vždy na vidieku. Podarilo sa mi v roku 2007 postaviť vlastný dom, v ktorom žijeme spolu s manželkou a troma psami. 

Ako sa pohybujú platy v krajine? V Írsku je minimálna mzda 8.65 eur. Veľmi nízke dane, priemerná mzda okolo 5 000,- eur oficiálne, ale myslím, že ľudia zarábajú okolo 2 000 – 3 000 eur. V Nórsku je úplné minimum 16,- eur na hodinu. Priemerná mzda?? Veľmi veľa.. Nevýhoda – vysoké dane. 

Obidve krajiny sú skvelým miestom na život a rodinu. Ja som si ale vybral Írsko, predsa len som viac kapitalista ako socialista. 

Pracovné skúsenosti

V roku 2005 som začínal ako dokladač ovocia vo fruit and veg section :) Potom sa mi podarilo zamestnať ako tlmočník pre políciu a súdy. Pracoval som v Nórsku ako fitness instructor. Teraz som momentálne v Írsku a pracujem vo farmaceutickej firme. Čo sa týka práce, tak sa mi finančne vždy darilo, i keď som zatiaľ veci skôr len skúšal. Manželka pracuje v rodinnej firme, ktorá prežila nie jednu ale dve krízy. Aj tú v 80-tých rokoch. 

Čo by si poradil a odkázal ostatným, ktorí nad Írskom uvažujú? Neviem, či by som odporučil ísť ľuďom v roku 2013 do Írska. Ja som tu predsa len deviaty ok, bývam vo svojom a som zabehnutý. Nezamestnanosť je tu okolo 14%, teda ako na Slovensku. 

Mzdy sú tu ale vysoké, minimálna mzda je 1460,- eur. Extrémne nízke dane, žiadne odvody. Všetko sa tu zas na novo rozbieha, čo nás všetkých nabíja pozitívnou energiou. 

Slováci, ktorí sú na Slovensku a rozmýšľajú nad životom v zahraničí. Po tom, ako odídete, sa Váš život navždy zmení. Budete hovoriť pred a po.. 

Vyberte si krajinu s rozumom. Naučte sa jazyk, našetrite peniaze a skúste to. Každopádne Vás to zmení od podlahy, budete sa musieť často pozerať dovnútra a vyrovnať sa s vlastnými slabými/zraniteľnými miestami. Často budete sami a naučíte sa brať život s nadhľadom. Potom sa možno vrátite na Slovensko, ale budete vedieť, že ste žili a niečo dokázali. Nemáte čo stratiť. 

Ak vás Jurajov príbeh zaujal, môžete navštíviť aj jeho blog na adrese http://jorgheinrich.blog.sme.sk/. Prípadne neváhajte napísať do komentárov, čo by vás ešte zaujímalo.

Takisto si môžete pozrieť aj krátku reportáž TV Joj, ktorú o ňom natočili https://www.facebook.com/photo.php?v=1211709538572.

Ďakujem Jurajovi za veľmi hodnotný a zaujímavý príspevok a držím palce v ďalšom životnom pokračovaní :)